1. Skvelá správa pre basketbalistky Good Angels, že prelomili negatívnu sériu zápasov, ktoré odohrali v STEELKe. Skvelá správa pre divákov, že sa budú naďalej môcť stretávať a povzbudzovať svoj tím na naše pomery v skvelom stánku, hodnom najvyšších športových zápolení. Všetko má svoj čas a všetko si vyžaduje určité poznanie a trpezlivosť. A tak aj táto výhra dala na seba dlhšie čakať...ale malo to svoje príčiny.

Podľa môjho názoru, všetky prehry a s tým súvisiace negatívne reakcie, len nastavili zrkadlo, aby funkcionári, tréneri a hráčky spravili potrebné kroky k náprave, aby sa urobila určitá sebareflexia, vyčistil priestor, narovnali vzťahy, prehodnotili priority a všetci mohli „ochutnať“ aj nové veci, s ktorými sa doteraz nemohli stretnúť a precítiť ich.

Ako sa zdá, všetci si uvedomili čo ozaj znamená tímová chémia a aká je potrebná a dôležitá pre úspech v každej súťaži. Zomknutie a viera vo vlastné sily v kritických chvíľach posledného euroligového zápasu, boli tou povestnou kvapkou, ktorá naklonila misky váh a víťazstvo na domácu stranu.

A ešte jedna veľká pochvala patrí trénerovi Marošovi Kováčikovi, ktorý zdá sa trénersky dozrieva. Posledný time-out a jeho zmysluplná reč smerom k hráčkam, mala všetky znaky víťaznej rétoriky, ktorá vychádzala z jeho plnej koncentrácie, nadhľadu a túžby po víťazstve. Tréner zvládol emócie, ktoré ním lomcovali celý zápas a s chladnou hlavou odprezentoval hráčkam recept na víťazstvo. Premenil žičlivú energiu STEEL ARÉNY vo víťazný elixír, ktorou pokropil svoje hráčky a tie s veľkým prehľadom zápas doviedli do zdárneho konca. Tiež tlieskam rituálu „pokropenia palubovky svätenou vodou“ pánom farárom. Aj toto sú veci, ktoré dávajú jasný signál všetkým, že v klube GA robia všetko pre úspech na všetkých úrovniach a oblastiach. Klobúk dole, palec hore!!!

2.Diskvalifikačná chyba verz. tréner Skočovski

Začnem tým, čím som prvý postreh skončil. Na naše pomery nezvyčajný ťah funkcionárov GA a pozvanie na pomoc pána farára a „pokropenie šatne a palubovky svätenou vodou“. Pomohlo a to je hlavné! Určite u mnohých to vzbudilo pozitívne reakcie a súhlas, u mnohých zase opak, ťukanie na čelo. 

Ale ako sa hovorí: „účel svätí prostriedky, či proti gustu žiaden ...“ Ak by aj takéto veci mali pomôcť nášmu športu, aby sa zodvihol z kolien, trénerom k slušnému a kontrolovanému správaniu, tak som všetkými desiatimi za to, aby súčasťou realizačných tímov boli aj „duchovní“, ktorí by svojou autoritou tlmili vášne trénerov, či hráčov smerom k rozhodcom a pomáhali eliminovať návaly zlosti, frustrácie a emócii. Potom by sa nestávali také veci, ako trénerovi Skočovskému, že sa neovládne a dostane nielen technickú, ale aj diskvalifikačnú chybu, ktorou oslabí svoj tím, svoje baby, pre ktoré v mladom veku je to určite trauma. Píšem to otvorene a úprimne, lebo viem, že tréner Skočovský je inteligentný, odborne fundovaný kouč, ktorý miluje basketbal a robí preň všetko. Ale je dôležité aby si uvedomil, že takouto skratovou reakciou, ktorá sa šíri rýchlosťou blesku, zbúra všetko dobré, čo vybudoval a zbytočne dáva priestor na ďalšie polemiky o jeho prchkej povahe a nekontrolovateľnosti. Navyše, ako jeden z mála zahraničných trénerov dostal dôveru odbornej basketbalovej pospolitosti viesť náš mladý tím na nadchádzajúcich Majstrovstvách sveta na Slovensku, kde bude reprezentovať, nielen sám seba, nielen svoj tím, ale celé Slovensko. A tam všetci od neho očakávame, že bude tím správnym vodcom, lídrom a hlavne vzorom, ktorý povedie naše reprezentantky v neľahkých zápasoch za víťazstvami a kde bude ďaleko viac takýchto kritických situácii. Každé podobné zlyhanie by malo fatálne a neodpustiteľné následky, bol by to vlastný gól v našej bránke ešte predtým, ako sa samotné hráčky popasujú so svojimi súperkami na palubovke.

Stále je čas na nápravu, na prácu nielen s hráčkami, ale aj s vlastnými emóciami a zvládaním emočne vypätých situácii. Chce to len odvahu a odhodlanie s tým niečo spraviť. Ja verím, že tréner Skočovský to hravo zvládne a počas MS on a jeho tím bude rozdávať toľko potrebnú radosť a pohodu, na ktorú náš basketbal na repre úrovni dlho čaká. Držím palce.

Miro Mackulín