Nedávno som prijal pozvanie na jeden veľkolepý workshop pre mladých ľudí, ktorý sa niesol v motivačnom tóne „Prežite svoj život naplno!“ Bolo tam asi dvesto mladých ambicióznych ľudí, ktorí túžili stať sa bohatými, šťastnými, úspešnými a neviem ešte akými…

Keďže dlhodobo spolupracujem s Tomim Kidom Kovácsom, našim úspešným profiboxerom a trénerom, tak sme si vybrali príznačnú tému pre šport aj život: „Mentalita víťaza“. Na workshop sme prišli s dostatočným časovým predstihom, aby sme precítili atmosféru podujatia, naladili sa na účastníkov a vypočuli si aj ďalších prednášajúcich, lebo ich témy boli ozaj atraktívne. Po prvých minútach precítenia myšlienok prednášajúcich, sme sa s Tomim na seba pozreli a nechápavo zakrútili hlavami. Táto scéna sa opakovala v priebehu dvoch hodín ešte niekoľkokrát. Pred našim vstupom sme si povedali, že počas našej prezentácie upriamime pozornosť aj na veci, ktoré nám zarezonovali počas vystúpenia našich „predrečníkov“.

S veľkým prekvapením sme zistili, že podobne, ako súčasné niektoré média a rôzni „motivační spíkri“, „marketingoví guruovia“ aj ľudia ponúkajúci šťastný život, nás vedome tlačia do rôznych šablón, schém, či systémov, ktoré z nás robia „ovčanov s ťažkou karmou stáda, či poslušných pritakávačov, alebo waupozitivistov“.

Vyhlásenia tipu: “ak budete svoj výrobok, či službu predávať podľa týchto piatich krokov, tak sa stane najpredávanej­ším…alebo ak, budete žiť a dodržiavať týchto mojich desať bodov, budete najšťastnejší ľudia na svete, alebo podnikajte podľa tohto môjho vzorca a budete rozprávkovo bohatí, ako najbohatší muži planéty Bill Gates a ďalší“. V publiku to len tak hučalo, ruky šli s pravidelnosťou hore a davová psychóza bola na svete… Ako krásne funguje motivácia z vonku…Ale ako rýchlo príde, tak rýchlo sa vytratí a mnohí potom ostávajú vo svojom vnútri prázdni.

Naše vystúpenie začalo konštatovaním, že každý z nás je originálna bytosť so svojimi špecifikami a to, že účastníci workshopu budú trénovať tak, ako Tomi KID, či koučovať, ako Miro Mackulín, tak im už teraz vieme na 100% povedať, že po roku, či dvoch z nich nebudú Tomi Kidovia, či koučovia Mirovia. Prečo? Jednoducho preto, že toto je naša Cesta s našimi vzostupmi a pádmi a každý z účastníkov má tiež svoju Cestu, ktorá je len a len jeho. Po tomto našom konštatovaní zavládlo chvíľkové zdesenie a šum v hľadisku. Mohli by sme to nazvať, ako dočasná „strata ideálov“?! V očiach mnohých som videl nepochopenie, až zdesenie, veď workshop stál veľa peňazí, niektorí do toho dali všetky svoje úspory a my ich takto „odbíjame“ a oni nevedia, ako ďalej so životom?!

Nie nebojte sa, všetko dopadlo skvele. Po našom spoločnom ubezpečení, že je fajn mať vzory, ale ešte dôležitejšie je vedieť, že každý si vie nájsť tú svoju optimálnu Cestu, po ktorej pôjdu za krajšími zajtrajškami bez cudzích krokov a návodov, nastalo opätovné nabudenie a veľká úľava. Praktickými ukážkami a koučingom, sme navodili tvorivú atmosféru, rýchle otázky a odpovede sa striedali ako na hojdačke a otázniky z tvári účastníkov vystriedal spokojný úsmev na znak, že žiť sa oplatí aj bez zaručených cudzích receptov.

KOMPLET ČLÁNOK TU