1.Ako vznikol u Vás nápad venovať sa mentálnemu tréningu?

Naša rodina je športovo založená. Ja sám sa považujem za človeka, ktorý od malička veľa a rád športuje, hoci nie na vrcholovej úrovni. Zo športov, ktoré robím doteraz, sú to hlavne: futbal, volejbal, tenis, beh, bicyklovanie, in-line korčuľovanie, stolný tenis a jazda na koni. Manželka Zuzka, hrala vrcholovo basketbal a naše dve dcéry Miriam a Simona sú tiež výborné športovkyne, mládežnícke reprezentantky SR v basketbale, ktoré okúsili už v mladom veku legionársky chlebíček v Kanade a Česku. Mal som možnosť aktívne prežívať športové dianie ako hráč, otec a neskôr aj tréner a sledovať hlavne u svojich dcér ich športový vývoj a kariéru. Všimol som si, ako sú naši tréneri zaťažení na rozvoj „len“ fyzického – hmotného tela a technicko-taktickú oblasť. Zabúdali a zabúdajú na to, že každý hráč je neopakovateľnou a jedinečnou bytosťou so svojou psychikou, vedomím a nekonečným potenciálom. A tak som sa začal čoraz viac zaujímať o tieto veci, súvisiace s “hlavou športovca“. Študoval som v Prahe koučing na ERICKSON College International, mentálny tréning cez jednu americkú asociáciu a zaujímal som sa o odbornú literatúru, ktorá sa zaoberala rozvojom týchto neopakovateľných schopností. Začal som si viac všímať správanie športovcov a ich trénerov. Ich emócie, hranie a správanie pod tlakom, keď „musíš“ a keď sú veľké očakávania od divákov, trénerov, funkcionárov, či rodičov. Potom som to konfrontoval s ich správaním počas tréningov, prípravných zápasov, keď hráč „nemusí“ a hrá uvoľnene, pre radosť, nie výsledok. Ten rozdiel bol markantný. Moje odhodlanie sa tomu venovať profesionálne som nadobudol po absolvovaní stáže na Univerzite Carleton Ottawa. Tam som mal možnosť vidieť, že mentálny tréning je rovnocennou súčasťou každodennej prípravy športovcov a to rozhodlo, že ponúknem v našich končinách veľmi málo používanú a mnohokrát podceňovanú službu. My ľudia veríme len tomu, čo vidíme a čo vieme „ohmatať“. Väčšina mentálnych techník naopak vychádza z toho, že myšlienka je energia, ktorú nevidíme, ale má schopnosť sa zhmotniť, v dobrom aj zlom, záleží na nás, aký „druh myšlienok uprednostníme“. Je to jednoduché, ale zároveň aj náročne práve pre našu mentalitu „neveriacich Tomášov“ …

2. V čom spočíva úloha mentálneho trénera pri našej futbalovej reprezentácii do 17 rokov?

Mojím poslaním je prispievať a spoluvytvárať pozitívnu atmosféru v tíme a byť nápomocný hráčom pri zvyšovaní ich výkonnosti a trénerom, aby mali dostatok informácii o jednotlivých hráčoch, z ktorých vytvoria jednoliaty a súdržný tím. Práve pohoda a mentálna stabilita okrem iného rozhodujú o tom, či natrénované na tréningu sa v ostrom zápase pretaví do víťazstva, alebo nie. Tá hranica je ozaj veľmi tenká a vtedy rozhodujú maličkosti. Ja som zástancom toho, že všetko má byť v harmónii a v rovnováhe. Preto by mala byť komplexná príprava športovca vyvážená a skladať sa z týchto oblastí: kondičná, technicko-taktická a mentálna.

3.Ako naladení prišli hráči na dvojzápas proti Švajčiarom. Bolo stále cítiť víťaznú eufóriu, ktorú nabrali proti Španielom?

Ak niekto zdolá v našich končinách a podmienkach Španielsko, tak samozrejme nabudúce sa od neho očakáva proti inému súperovi ešte lepší výkon a výsledok. Mám pocit, že vo všeobecnosti na Slovensku máme problém s „neadekvátnymi očakávaniami“. A potom, ak pri samotnej konfrontácii – zápase je realita a výsledok iný, sklamanie je o to väčšie a prevládajú negatívne emócie. Ja som mal z chlapcov pocit, že výsledky proti Španielsku na nich zapôsobili na jednej strane veľmi povzbudzujúco a na strane druhej veľmi zaväzujúco, že teraz „musíme“ stále dokazovať našu kvalitu výhrami a výborným výkonom. Spolu s absenciou viacerých hráčov zo zahraničia to spôsobilo, že síce odhodlanie a očakávania boli veľké, ale kolektív nemal takú vnútornú silu a nenašli sa jednotlivci, ktorí by zobrali zodpovednosť na seba a potiahli ostatných, hoci určité pozitívne náznaky boli. Ozaj, stačí niekedy veľmi málo, aby sa misky váh naklonili na tú, pre nás, pozitívnu stranu.

4.Ako vás vnímajú hráči v reprezentácii, keďže je pre nich vaša práca novinkou ?

To je asi otázka na nich, ale z môjho pohľadu myslím si, že hráči po zoznámení a vysvetlení vecí ohľadne mentálneho tréningu a prvých sedeniach ma prijali pozitívne. Zistili, že nie som ten, kto by ich chcel kritizovať, alebo oberať o voľný čas, naopak snažím sa ich správne motivovať, zdvihnúť sebavedomie a hlavne chápať ich mladú futbalovú dušičku. Pre mňa je práca s mladými športovcami veľkou výzvou a záväzkom a viem, že ak hráčom ponúknem spoluprácu v podobe rady, skúseností a hlavne partnerský dialóg, tak osoh je obojstranný, nielen pre nich, ale veľa si z každého sedenia odnášam aj ja. Navyše po každom sústredení mi hráči posielajú formulár spätnej väzby, v ktorom sa vyjadrujú, čo bolo pre nich prínosom, čo by privítali do budúcna, resp. čo bolo kontraproduktívne.

5.Nachádza sa v tejto kategórii medzi chlapcami aj vyslovený líder?

Som presvedčený, že v každom kolektíve, ktorý je správne vyskladaný, by mali jednotlivci poznať svoje miesto vo víťaznej mozaike. Vychádzajúc z toho, že každý hráč je originálny, špecifický, je veľmi žiaduce poznať hráčov dokonale nielen po stránke športovej, ale aj mentálnej. My sme na druhom sústredení robili s hráčmi veľmi zaujímavú športovú diagnostiku, ktorá nezávisle od hráča nám ukázala jeho silné stránky, potenciál, schopnosti, správanie v rámci tímu, ktorá rola mu najviac sedí, aké sú jeho motivátory, kde je zraniteľný apod. Teraz to analyzujeme a vyhodnocujeme, aby vedeli tréneri správne vyskladať tím, ktorý bude mať svojich lídrov, ale aj tých ktorí sa úspešne zhostia ostatných veľmi dôležitých úloh pri napĺňaní nášho spoločného cieľa.

6. Hráči od vás dostali špeciálny dotazník, kde okrem iného bola otázka, akú jednú vec by zmenili v rámci sveta, ak by mali tú moc. Prekvapili vás odpovede mladíkov?

To bola jedna z otázok v rámci úvodného zoznamovania sa. Touto otázkou som sledoval hlavne ich kreativitu, tvorivosť a pohotovosť. Myslím, že aj pri takýchto otázkach môžeme vidieť paralelu medzi tvorivosťou pri odpovediach a tvorivosťou na ihrisku. Vo všeobecnosti dnes mladý ľudia vďaka pokroku a technológiám, ako facebook, internet, majú problém pri otvorenej partnerskej komunikácii. Ale za tento stav by som nepranieroval ich, ale skôr nás „dospelákov“ a našu jednostrannú a nadriadenú komunikáciu od útleho detstva zo strany rodičov, učiteľov aj trénerov. My sme tí skúsenejší a vy musíte počúvať. Potom sa len čudujeme prečo mladí nechcú, či málo komunikujú resp. rebelujú. Ale k vašej otázke, hoci niektoré odpovede boli originálne, na ich kreativite budeme ešte poctivo pracovať.

7.Je pravda, že sa snažíte zmeniť postoj trénera Pecka k týmto mladým futbalistom a presvedčiť ho, aby ich viac motivoval?

Prijal som ponuku pracovať s týmto výberom tak, aby som bol nápomocný pre hráčov a realizačný tím. Mojou úlohou je pomáhať, stmeľovať kolektív resp. byť akýmsi tlmočníkom v krízových situáciách medzi hráčmi a trénermi. Určite nechcem nikoho manipulovať, alebo meniť postoj trénerov a hráčov. Plne rešpektujem a uvedomujem si originalitu každého člena tohto výberu, jeho predstavy a názory. Samozrejme, ako každý mám aj ja svoje videnie života, svoj názor na futbal a svoju filozofiu a ak bude o moje postrehy záujem, rád ich odprezentujem a podelím sa s každým, pre napredovanie tohto kolektívu.

8. Na hráčov bude v máji zrejme dosť veľký tlak, keďže sa budú musieť popasovať nielen s mužstvami európskeho rangu, ale aj s očakávaniami fanúšikov. Ako by sa s tým mohli najlepšie vyrovnať?

O očakávaniach som už hovoril. Bude treba minimalizovať rozdiely medzi očakávaniami a skutočnou realitou. To znamená správne pomenovať veci ohľadne reálnosti výsledkov, kvality našich súperov a našimi možnosťami. Nič nepreceňovať, nič nepodceňovať. Nelietať v oblakoch, ale ani zbytočne sa nezakopávať pod zem ešte pred šampionátom. Našou úlohou bude pripraviť tento kolektív, aby zvládol nástrahy tohto náročného turnaja pred domácim publikom s vierou vo vlastné sily a schopnosť pretaviť dlhodobú tréningovú prácu v naplnenie spoločných cieľov. V tomto zohráme významnú úlohu nielen my, členovia realizačného tímu, ale aj vy novinári a médiá, hlavne smerom k našej náročnej futbalovej verejnosti. Ja som presvedčený, že ak všetci potiahneme za jeden koniec povrazu, výsledok bude pozitívny.

9. V 17tke sa nachádzajú chlapci, ktorí prechádzajú pubertou a občas sa pred futbal dostanú dievčatá. Čo sa dá robiť v takom prípade, keď zrazu prestanú zanedbávať futbal?

K týmto mladým chlapcom, reprezentantom, patrí nielen futbal, ale aj zábava, rôzne výstrelky, samozrejme škola, priateľstvá a dievčatá. Ja sám som otcom dvoch teraz už dospelých dcér a viem, že je dôležité, aby sa s mladými ľuďmi konštruktívne komunikovalo, aby to nebolo len o príkazoch a zákazoch. Potrebujú, aby sme si my, rodičia, učitelia, tréneri našli čas, vypočuli si ich názory a potreby, skrátka, aby boli pochopení. Je dôležité aby si v tomto „krásnom veku“ stanovili priority a ciele pre jednotlivé oblasti a postupnými krokmi sa ich snažili napĺňať aj za našej pomoci. Ak to bude tak, hravo a s ľahkosťou zvládnu šport, školu aj dievčatá k plnej spokojnosti nás všetkých.

10. Ako by ste zatiaľ zhodnotili svoju jesennú časť práce. Dosiahli ste, čo ste si zaumienili na začiatku?

Mal som možnosť s týmto výberom pracovať na troch repre zrazoch, čo znamená cca 7–8hod. spoločných sedení. Z môjho pohľadu sme stále na začiatku cesty, ale je cítiť, že hráči začínajú rozumieť a chápať prínos mentálneho tréningu pre zvýšenie ich individuálnych výkonov, ale hlavne pre tím a tímovú chémiu. Ako pri každej práci, je treba byť trpezlivý a nové veci postupne zapracovávať do každodenného procesu, aby sa z nich stali rutiny, prospešné pre výkon jednotlivca a kolektívu. Aj v tejto oblasti samozrejme existujú rýchle riešenia, podobajúce sa zázrakom, ale ak sa „nedostanú do krvi“ hráčom, väčšinou majú krátkodobý charakter napr. ako značková voňavka, ktorej „intenzita a účinok je chvíľkový“, ale po čase neopakovateľná vôňa vyprchá a opäť je na mieste otázka: Čo s tým? A ako ďalej? Ja mám rád koncepčné riešenia s dlhšou dobou trvanlivosti.