5.3.2015 odohrali naše Pumy posledný extraligový zápas v sezóne 2014/15. V druhom štvrťfinálovom zápase play-off podľahli objahcovi titulu Good Angels Košice 45:80. Mladý banskobystrický kolektív sa umiestnil na poslednom 8. mieste, čo asi veľa ľudí hodnotí negatívne – veď sme skončili poslední... Poďme si ale chronologicky zrekapitulovať celú extraligovú anabázu bez toho, aby sme pozerali na tabuľku.

Začiatky budovania seniorského „A-čka“ Púm

Klapka, strih – píše sa rok 2013. Po zisku titulov Majsteriek Slovenska v kadetskej a juniorskej kategórií v sezóne 2012/13, sme v klube začali špekulovať a rozmýšlať, kde a ako posunúť hráčky tejto nádejnej generácie. Nechceli sme pripustiť aby sme stratili ďaľšiu generáciu hráčok, ktoré by sa znovu len rozpŕchli do iných klubov a mi by sme im len potichu fandili nech sa im darí. Extraliga by pre nás bolo príliš veľké sústo a tak sa ako najlepšia (nakoniec aj jediná) možnosť zdala 1.liga.

Táto súťaž sa vďaka nadnárodnej rakúsko-slovenskej ASWBL potvrdila ako skvelá voľba. Dievčatá rástli od zápasu k zápasu. V ASWBL si vybojovali krásne druhé miesto, keď boli nad ich sily len hráčky profesionálneho klubu Post Viedeň. V rámci samostatnej slovesnkej 1. ligy, si dievčatá vybojovali postup do extraligy žien pre hracie obdobie 2014/15. Nastala otázka: „Sme už pripravení na extraligu? Nebolo by lepšie ešte zotrvať v 1. lige?“ Na tieto špekulatívne otázky nám však dali odpoveď samotné hráčky. Nie prosbami, či naliehaním, že chcú hrať extraligu. Spravili to najlepšou možnou cestou – dokázali to na ihrisku. 1. ligu totižto vyhrali bez prehry, s priemerným víťazným rozdielom v skóre 26,22 bodu na zápas. S týmto faktom v rukách, sme nemali o čom rozmýšľať. Ideme do extraligy.

Aký model bude mať extraliga v sezóne 2014/15?

Táto otázka bola na dennom poriadku niekoľko mesiacov. Riešila sa nepretržite na všetkých úrovniach ZŽBK (združenie ženských basketbalových klubov). Ideálny model, za ktorý boli asi všetky extraligové družstvá, by bol v rozdelení extraligy. 4 až 5 najlepších klubov by hralo základnú časť v rámci nadnárodnej Stredoeurópskej ligy MEL, ktorá by združovala elitu slovenského, maďarského a rumunského basketbalu. Výkonnostne slabšie tímy by boli zaradené do nadnárodnej ASWBL, s ktorou sme už mali veľmi dobré skúsenosti z predchádzajúcej sezóny. Rokovania prebiehali na viacerých frontoch. Rakúska strana prejavila záujem ihneď a tak sa čakalo na výsledky rokovaní o MEL-ke. Tieto žiaľ stroskotali a tak sa stal realitou model „klasickej“ extraligy. Všetky kluby v jednej lige, od začiatku do konca súťaže. Iná možnosť nebola, preto je asi zbytočné zamýšlať sa nad tým, čo mohlo byť a či by to bolo, resp. nebolo lepšie...

Extraliga 2014/15

Do sezóny sme sa rozhodli ísť s úplne neskúseným tímom. Úspešné víťazky 1. ligy žien sa doplnili o ďaľšie mladé reprezentantky. Z Piešťan prišla na hosťovanie Laura Dubeňová a z Petržalky Kristína Matušková. Na začiatku súťaže sme si doslova prešli peklom. Prvé dva zápasy sme odohrali na palubovke vicemajstra MBK Ružomberok, resp. majstra Good Angels Košice. Neskúsenosť, stres a rešpekt boli badateľné. Ale to sme očakávali. V priebehu sezóny sme mali možnosť pozorovať neustále zlepšovanie každej jednej hráčky. Opadával stres, rešpekt a baby sa postupne „oťukávali“. Môžeme sa znovu iba zamýšlať, ako by tento tím postupoval ďalej v kompletnom zložení. Zranenia však k športu patria a strata Alici Moravčíkovej a Lucie Ondrejkovej do konca sezóny bol fakt, ktorý sme boli nútení akceptovať. Do toho sa pridalo nepríjemné zranenie Janky Matejčíkovej, či zdravotné problémy iných dievčat. Baby sa však nezložili a bojovali jedna za druhú. Prišli aj prvé extraligové víťazstvá a nesuktočné pocity eufórie. Tieto momenty sú neopakovateľné a bolo cítiť, že dievčatá to potrebovali. Po novom roku nás posilnili ďaľšie dve odchovankyne – Michaela Ozdincová a Janka Štefaňáková. Boli obrovskou odporou pre svoje mladé spoluhráčky a bez problémov zapadli do kolektívu. Celý tím svojimi výkonmi potvrdil, že má svoj potenciál, čo ocenili aj ľudia na zápasoch. V tejto spojitosti nás všetkých teší stúpajúci záujem bystrickej verejnosti. Ku koncu sezóny s nami žilo oveľa viac ľudí a za to sme vďační. Každý jeden fanúšik je pre nás nesmierne dôležitý a ceníme si ho. Aj napriek konečnému poslednému miestu stáli pri nás a za to im patrí obrovské ĎAKUJEME.

Čo sme obetovali a čo nám to prinieslo?

Na mieste je otázka, či sme nemali zobrať niekoľko skúsených hráčok a posilniť neskúsený tím. Rozhodli sme sa pre neskúsenosť. V konečnom účtovaní sme obetovali viac víťazstiev. Obetovali sme potencionálne výhry, na úkor zisku skúseností mladých dievčat. Možno sme obetovali vyššiu priečku v tabuľke, na úkor odohratých minút v extralige mládežníckymi reprezentantkami. (Všetky dievčatá, ktoré ešte vekovo môžu byť zaradené v mládežníckych reprezentáciách, boli zaradené do širších výberoch do 20, resp. 18 rokov.) Obetovali sme výhry v 1. lige o 30 bodov, na úkor vyššej kvality súperov. Toto všetko pomohlo dievčatám získať neopísateľné skúsenosti a posunulo ich to v ich basketbalovom vývoji o ďaľší schodík vyššie. Veríme, že z toho bude profitovať nie len náš klub v budúcich sezónach, ale aj celý slovenský basketbal a jednotlivé reprezentačné družstvá už toto leto.

Čo ďalej v sezóne 2015/16?

Pár posledných mesiacov sme absolvovali nespočetné množstvo rokovaní a debát. Drvivá väčšina inteligentných a basketbalovo rozhľadených ľudí mala spoločný názor: „Banská Bystrica musí zostať v extralige!“ Aj s vedomím takýchto podporných konštatovaní od ľudí mimo klubu, sme vyvinuli maximálne úsilie aby sme extraligu pre Banskú Bystricu udržali. Podarilo sa. Bystrické Pumy budú pôsobiť v extralige žien aj v sezóne 2015/16 a priority sa nezmenia. Naďalej chceme dávať šancu naším odchovankyniam, poprípade mladým slovenským hráčkam. Presvedčili sme sa, že to má zmysel.  

autor : Milan Špiner