Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Exkluzívne Viliam Ridzoň: „Na basket nechodím, lebo ma nebaví pozerať sa na partiu chalanov ktorých nepoznám a nič ma s nimi nespája“

Myslím, že Vila Ridzoňa netreba basketbalovej verejnosti špeciálne predstavovať. Krídlo s obrovským talentom a rokmi strávenými v extralige. V rozhovore nám prezradil prečo ho už nebaví pozerať sa na extraligový basket, prečo fandí v tomto ročníku Spišiakom a ako sa vlastne dostal k foteniu.


Na úvod sa chceme opýtať, ako sa máš a čo vlastne teraz robíš ?

 

„Mám sa dobre, ďakujem za opýtanie. Vrátil som sa k oboru čo som vyštudoval, čiže k elektrike“.

 

Čo bolo pre teba najťažšie keď si prestal hrať basket? 

 

„Ťažké nebolo v podstate nič. Akurát som si musel zvyknúť na nový životný rytmus a na to, že deň má len 24 hodín. Jediné čo mi možno chýba je trochu toho adrenalínu a zápasového vzrušenia“.

 

Zahráš si ešte niekedy basketbal?

 

„Športovo som vyťažený maximálne, konečne mám čas aj na športy čo sa popri profi baskete nedali robiť. Do týždňa musím  vtesnať 3x basket, futbal, snowboard a ak sú podmienky aj hokej. Takže pohyb mi vôbec nechýba, skôr sa udržujem v primeranej kondícií, na prípadnú ďalšiu sezónu (smiech).

 

Ktorá sezóna bola tvoja najúspešnejšia z hráčskeho pohľadu?

 

„Ťažko sa mi to hodnotí, lebo každý úspech čo som zažil ma zastihol v inom hráčskom období, to čo mi vtedy pripadalo super a dostačujúce teraz už nie. Určite hráčsky som dozrel až okolo tridsiatky, preto si toto obdobie najviac vážim. Rád spomínam na všetky 3 tituly a aj ostatné medailové umiestnenia“.

 

Na ktorý angažmán spomínaš najradšej?

 

„Najviac v srdci mám prvý rok v Spišskej Novej Vsi. Bola to sezóna, kde sme  boli dobrá partia a siahali na najvyššie pozície. Celkovo rodinné zázemie v klube, spolu s fanúšikmi vytvorili super atmosféru, kde bolo radosť hrať aj žiť“.

 

Máš v mysli nejaký basketbalový okamih o ktorom môžeš povedať, že si ho ceníš?

 

„Celá moja kariéra mi pripadá ako okamih, mám pocit akoby to bolo teraz, keď som vstúpil na prvý tréning do telocvične. Ubehlo to strašne rýchlo a som rád, že som to prežil v relatívnom zdraví“.

 

Sleduješ slovenskú extraligu? Máš tím, ktorému fandíš ?

 

„Úprimne, moc nesledujem. Bol som raz na derby PD:HA aj to len preto, že ma Paľo Procner požiadal o spolu komentovanie. Po prvé nemám na to čas a po druhé nebaví ma sledovať partiu chlapov, ktorých nepoznám a s ktorými ma nič nespája. Fandím SNV, majú najviac odchovancov a sú tam chalani s ktorými som ešte hrával“.

 

Vieme, že sa vo voľnom čase venuješ foteniu. Môžeš nám prezradiť ako si sa k tomu dostal?

 

„Dostal som sa k tomu nástupom digitálnych fotoaparátov. V prírode trávim veľa času a takto sa naskytla možnosť zachytiť niečo z mojich vychádzok aj vo forme fotografie.

Postupom času a kladením si väčších nárokov som tomu prepadol a teraz bez foťáku do lesa nepáchnem“. 

 

Pôsobil si v basketbale veľmi veľa rokov. Mohol by si nám povedať kam sa podľa teba basketbal posunul ?

 

„Samotný basketbal sa vyvíja stále, je dynamickejší, rýchlejší. Ak sa pýtaš na slovenský basket, ten vyzerá ako celá spoločnosť. Všade sa varí z vody a žne sa úroda čo sa zasiala 10 rokov dozadu. Aj tých pár peňazí sa investuje radšej do jednorázových  zahraničných aktivít ako do domácich. Druhá vec je, že je hráčov málo a je jednoduchšie sa obzrieť niekde  za hranice, ako vychovať si domáceho. Niekto by sa ohradil kvalitou, ale načo sa o ňu pokúšame, keď ju aj tak nekonfrontujeme s Európou. Potom sa čudujeme, že v národnom tíme nemá pomaly kto hrať a myslím, že sa ani nečudujeme. Preto si úprimne vážim ľudí, ktorých aj v týchto  pre šport nie veľmi priaznivých časoch, vynakladajú úsilie vo výchove mladých baskeťákov a budujú potenciál pre slovenské a aj národné tímy“.

 

Na záver by sme sa ťa ešte chceli opýtať ako skúseného hráča. Akú radu máš pre začínajúcich športovcov, ktorí by chceli robiť šport profesionálne?

 

„Všetko je to o vytrvalosti, nevzdávať sa a makať na sebe, rozmýšľať nad tým čo robím a skúšať ako sa to dá spraviť lepšie. Dať si cieľ a tvrdo ísť za ním, samotný talent ešte nikdy nikoho úspešným neurobil“.


Pridaj sa k fanúšikom na facebooku a dostávaj vždy horúce správy priamo spod košov!!!

Pridaj sa k fanúšikom na facebooku a dostávaj vždy horúce správy priamo spod košov!!!

Rubrika: SlovenskoExtraliga muži

5 prejsť na diskusiu