Autor: BASKET.sk/ Tomáš Prokop

Aký máte pocit z kvalifikácie, v ktorej reprezentácia nevyhrala ani zápas?
"Minulý rok nebola zostava o nič lepšia ako teraz, ale rozdiel bol v príprave. Tam, kde to Ľubomír Ryšavý so svojimi kamarátmi dostal, je niečo neprístupné. Som smutný z toho, ako kvalifikácia dopadla. V tíme nebola žiadna chémia ako minulý rok a hráči sa prišli len zúčastniť. Chémia sa však nedá spraviť zo dňa na deň. Hráčov musíte o výhrach presvedčiť, preto sa pozerám na túto kvalifikáciu cez slzy. Nemôže sa stať, že asistent trénera Richard Ďuriš sedí v TA3 po takomto výsledku vysmiaty a zľahčuje túto situáciu."

Máte pocit, že problém je hlavne v generálnom sekretárovi SBA?
"Je to smutné, že donekonečna sa vždy nájde človek, ktorý komplet stiahne celé hnutie. Presne ako to teraz spravil pán Ryšavý. Je to rovnaké ako pred olympiádou v Sydney, keď ľudia ako Ryšavý, Adamčík, Vilo Koller sa postarali o odvolanie vtedajšieho manažéra reprezentácie žien Jozefa Smoleka a s ním odstúpila aj dnes už legendárna trénerka Natália Hejková. Rozbili chémiu, nehrala rozohrávačka Iveta Bieliková, atď. Zas sa nájdu tie isté výhovorky ako teraz, keď povedali: no a čo, že Lotyšom netiekla teplá voda. Takisto, že je jedno, že neodohrali dobre švédsku hymnu a v prvom stretnutí s Rumunmi vypadla vo veľkom teple v hale v Pezinku elektrina."

Prečo ste nesúhlasili s menovaním pána Ryšavého už na začiatku?
"Nebol som jediný z mužskej zložky, s tým nesúhlasil nikto. Po jeho nástupe sa to ukázalo, keď sme prvýkrát neprihlásili na majstrovstvá Európy ani jednu z chlapčenských mládežníckych reprezentácií. Keď nepostavíte ani dvadsiatku, tak ako môže o rok zobrať ďalší tréner hráčov do seniorského tímu, keď nemajú žiadne skúsenosti. Ja sa preto pýtam, keď prídu štátne peniaze, ktoré sú určené priamo na mládež a ušetríme na troch šampionátoch, kam zmizli? Sám presne viem, koľko stoja tieto turnaje. Ušetrili minimálne 80-tisíc eur. Kde tie peniaze dal, keď nie sú ani na kvalifikáciu mužov. Príkladov je mnoho. Jeden výrazný je aj ten, keď si hráči pýtali ľad a Ryšavý im povedal, či majú taký malý plat, že si ho nemôžu kúpiť."

Myslíte si, že pri dlhšej príprave pod vašim vedením by boli výsledky iné?
"Samochvála smrdí, ale som presvedčený, že keby sme mali ešte o týždeň tvrdšiu prípravu ako minulý rok, tak by sme uspeli. To znamená, že by hráči absolvovali štrnásť dní kondičnej prípravy a potom by sme šli odohrať vážne zápasy na Balkán proti Srbsku, Bosne a Hercegovine či Maďarsku. Všetko to Ryšavý zrušil. Teraz sa im to vrátilo, ak by to tím absolvoval, tak by sme šli v stredu do Švédska pre štvrté víťazstvo v kvalifikácii. To môžem tvrdiť so stopercentnou istotou."

Pred kvalifikáciou sa hovorilo dokonca o možnom postupe, bol reálny?
"Určite hej. Švédsku chýbali štyria kľúčoví hráči. Rumuni boli minimálne na kvalitatívnej úrovni ako my. Takáto šanca príde raz za dvadsať rokov a my ju takto trestuhodne zmaríme."

V čom ste videli najväčší rozdiel oproti minulému roku?
"Tímu chýbala chémia. Veď minulý rok nám bolo odporučené pánom Ryšavým, aby sme sa stretli tri dni pred kvalifikáciou a pokiaľ hráči nebudú chcieť nastúpiť, máme to odohrať s reprezentáciou do dvadsať rokov. Samozrejme, že sme to odmietli. Nakoniec sme všetkých presvedčili. Všetko sme si robili sami. Ryšavého sme prvýkrát videli, keď sme vyhrali doma s Bieloruskom a vytrhol mi z ruky mikrofón, keď sa zľakol, že poviem ako to bolo."

Aký bol rozdiel medzi minuloročnou a terajšou prípravou? 
"Príprava bola založená na fyzickej, kondičnej zložke, ktorá bola tvrdá, ale účinná. Keď sa pozriete na terajšie zápasy. S Rumunmi vyhrávali v prvej štvrtine o šestnásť bodov, ale fyzicky nestačili 40 minút. Podobne aj so Švédmi doma, a tak prehrali aj vyhraný zápas v Rumunsku. My sme neboli pred rokom ani o milimeter lepší od Bieloruska a Maďarska, ale fyzicky sme dokázali hrať taký basketbal, že súper na to nedokázal reagovať. Pri tom sme ani jedenkrát nepoužili slovo, keby hral Tono Gavel, keby hrali Rančíkovci. Mrviš bol zranený, Sedmák s nami nebol, Miloševič nehral, ale my sme nechodili s plačom. Hrali sme s tými, ktorí chceli byť v tíme a absolvovali tvrdú prípravu."

Čo hovoríte na to, že sa hralo v Pezinku?
"To bol jeden z najväčších problémov. Je síce pekné, že Justín Sedlák bude mať teraz vymaľovanú halu, ale radšej sme to mohli vraziť do prievidzskej haly, kde bolo treba len zatrieť volejbalové čiary alebo ich prelepiť ako minulý rok v Banskej Bystrici. Výhovorky o letisku sú tiež smiešne. To sa dalo všetko vyriešiť."

Vedelo vedenie SBA o vašom pláne na prípravu skôr ako vás odvolalo?
"Áno, zrušili nám štrnásťdňový kondičný blok, ktorý mal Ryšavý od januára na stole. V apríli sa k tomu mala vyjadriť komisia, v ktorej boli Urban, Rehák, Mačura. Do dnešného dňa si podľa mňa ten materiál Ryšavý ani neotvoril. Bol som svedkom, že ani nevedel, ktorí hráči sú nominovaní. Stále nám hovoril len o peniazoch. Povedali sme mu, že nech nám povie, koľko peňazí máme a my si zvyšok zoženieme. Výšku rozpočtu nám nedal s vetou, že by sme to zneužili. Potom padla Banská Bystrica, kde nám zakázal vstup minister obrany Martin Glváč, doteraz neviem z akých dôvodoch tak učinil."

Mali ste za Banskú Bystricu náhradu?
"Áno, našli sme Levice. Predtým sme tam za trénera Bálinta absolvovali jednu exkluzívnu kvalifikáciu, čo sa týka podmienok. To, že bola zbabraná aj s dobrými hráčmi, musia posúdiť iní. Dnešná výhovorka, že hotel je v konkurze neprejde. Osobne som hovoril so sudkyňou, ktorá má na starosti konkurz. Sama by privítala, že sa tam niekto ubytuje za smiešnu cenu izby. Hotel nám ponúkal kompletnú posilňovňu a blízkosť haly. Nemuseli by sme sa hanbiť za hnedú vodu ako v Pezinku. Levickí funkcionári by spravili všetko pre to, aby to fungovalo, podobne ako pred dvoma rokmi. Nad týmto však zvíťazili ekonomické výhody pre úzku skupinu ľudí, ktorá vedie SBA."

Čo hovoríte na komunikáciu okolo vrátenia občianstva Antona Gavela?
"Trikrát som bol za Ryšavým a poprosil som ho, aby sme šli do parlamentu a cez jednu z poslankýň, ktorá sa tým zaoberá, poprosili zahraničný výbor. Bolo sľúbené, že zákon pôjde v júni do parlamentu. Dvesto kilometrov chodím zo Žiaru do Bratislavy, ale ochota nebola ani raz. Potom som si prečítal vyhlásenie, že ako to idú teraz v júni riešiť. Od minulej kvalifikácie s Tonom až do jeho príchodu k tímu nikto nevolal, môžete sa spýtať jeho otca, s ktorým som to ako jediný riešil."

Komunikovali ste s Michalom Čekovským a Borisom Bojanovským o ich prípadnej účasti v reprezentácii?
"Hovorili sme s nimi prostredníctvom konferenčného hovoru. Dohodli sme sa, že pokiaľ zabezpečíme letenky a príprava nebude konsolidovať s letnou ligou, tak sa pokúsime spraviť všetko pre to, aby hrali aspoň časť zápasov. Kľúčové boli hlavne prvé tri, najmä domáce zápasy s Rumunmi a Švédmi, v ktorých sme chceli, aby nastúpili. Pomohlo by to aj marketingovo, naštartovalo by to hráčov. Skončilo to už v júni, keď nebol zo strany SBA žiadny záujem."

Účasť Rančíkovcov v tíme bola úplne stratená a neuvažovalo sa nad tým, že by naturalizovali kvalitného hráča tak ako to bolo v podaní Kristi Toliverovej u žien?
"S Rančíkovcami som opätovne hovoril. Musíme ale uznať jednu vec, že sú to hráči, ktorí odišli veľmi skoro do zahraničia a Slovensko o nich vtedy nemalo záujem. Keď sa niekým stali, tak sme ich začali vydierať, že musia reprezentovať. Majú už svoj vek a je pre nich obrovské riziko, aby hrali ešte v auguste za národný tím, hlavne keď mali zdravotné problémy. Je fakt, že sú už opotrebovaní. Čo sa týka naturalizácie, osobne som proti tomu, ale svet k tomu dlhodobo smeruje. To, či to mal byť Miloševič alebo niekto iný, ako napríklad rozohrávač zo španielskej ligy, je na polemiku. Rozprávali sme sa aj o Američanoch čo tu hrali, ja ani asociácia sme iniciatívu nevyvíjali. Možno je budúcnosťou aj to, že naturalizujme hviezdu a na nej to bude postavené."

Aké následky bude mať do budúcnosti táto zbabraná kvalifikácia?
"Môžu byť ešte väčšie, ako si myslíme. Ak sa naplnia slová o reštrukturalizácii FIBA Europe, tak sa bude hrať najbližšia kvalifikácia v roku 2019. To, že sme nepostúpili, je ďalším faktom pre to, aby sme nedostali potrebné peniaze od ministerstva školstva. Všetko je príliš krátkozraké."

Čo by mali podľa vás teraz nasledovať?
"Môj názor je, že musí byť jednoznačne zvolaná konferencia podľa stanov. Partia okolo Ryšavého to už nemôže robiť. Sám sa z toho nesmejem a vôbec z toho radosť nemám. Tak ako som zodpovedal ja za prípravu a výsledky v Banskej Bystrici, tak musí on zobrať zodpovednosť za tieto výsledky, ktoré sú hanebné. Musia nastúpiť normálni ľudia, ktorí nie sú zaťažení minulosťou. Treba začať robiť basketbal. Za dva roky som sa nedopočul, v akom stave je na Slovensku mládež. Nevidel som jeden rozvojový program. S Ivanom Kurillom máme pripravené v zásuvke dva mládežnícke projekty, ktoré sme nemali kedy predložiť. Ženskú zložku musia pod seba zobrať Jendrichovský s Drgoňom a mužskú ja, s Boškom a ostatnými ľuďmi. Všetko musí ísť v spolupráci s trénermi. Treba to dostať naspäť do telocviční a nielen hovoriť o tom, kto ma akých známych. Mužský basketbal je na dne nie preto, že by sme na to nemali, ale preto, že zlyhal manažment.“

Autor: BASKET.sk/ Tomáš Prokop