V stredu 19. septembra odletel z pražského letiska Ruzyně na linke Praha – Amsterdam - San Francisco najlepši slovenský streetballista Jaro Ciho na svoju ďaľśiu veľkú streetballovú misiu. V metropole severnej Kalifornie sa ako víťaz  júnovej slovenskej kvalifikácie zúčastní svetového finále prestížnej streetballovej akcie Red Bull King Of The Rock, ktorá vyvrcholí už najbližšiu sobotu na legendárnom ostrove Alcatraz v priestoroch bývalej najslávnejšej americkej väznice. O titul kráľa „The Rock“ alias Skaly, ako sa tomuto ostrovu hovorí, sa premiérovo v tohtoročnej edícii pobijú okrem amerických hráčov aj 22 víťazi národných kôl po celom svete. Vo finálovej 64-ke, ktorá bude na kurtoch v atraktívnom hracom formáte „jeden na jeden“ zvádzať drsné streetballové súboje,  nebude chýbať ani tridsaťjedenročná legenda slovenskej streetballovej scény. Krátko pred odletom si našiel Jaro čas na rozhovor.

Na začiatok sa vráťme ešte v krátkosti do nedávnej minulosti – na čo si spomenieš, keď sa povie pár faktov: dátum 17. jún, námestie pred Euroveou, 14.00 a 30 stupňov v tieni?

Predovšetkým veľká nervozita a očakávania, keďže formát “jeden na jeden“ bol pre mňa veľkou neznámou. Nikto nevedel, čo od toho má presne očakávať, akým štýlom sa to bude hrať a akú taktiku použiť. Osobne som sa dopočul o tomto streetballovom formáte až z billboardov propagujúcich slovenskú kvalifikáciu.

S akými očakávaniami si vstupoval do bratislavskej kvalifikácie? Predsa len, deň predtým si absolvoval namáhavé 2. kolo Streetbasket Tour 2012 vo Vajnoroch a po turnaji ťa korunovali za najlepšieho streetbalistu minulej sezóny a nastupoval si tak chtiac-nechtiac v pozícii  najväčšieho favorita...

Ja som to tak nepociťoval, že by som nastupoval v pozícii najväčšieho favorita. O mojej korunovácii za najlepšieho slovenského streetbalistu som sa dozvedel iba večer predtým na slávnostnom vyhlásení tejto ankety, takže som si ani nepripúšťal žiadny tlak z toho vyplývajúci. Chcel som si dokázať, že na to mám a cieľom bol postup do finálového turnaja (postupovalo najlepších osem z košickej a bratislavskej kvalifikácie, pozn. red.), čo sa mi nakoniec podarilo.

Nešťastný moment zo záveru kvalifikácie vo finálovom dueli proti Martinovi Nižnému, keď tvoja potenciálne víťazná strela z jasnej pozície z podkošového priestoru minula svoj cieľ, ťa ešte dlho mrzel?

V prvej chvíli ma to veľmi mrzelo, predsa len prehrať takýmto momentom finále človeka zamrzí. S odstupom času nasledujúci deň som si povedal, že sa to asi malo stať a je lepšie, keď sa mi to prihodilo v kvalifikácii a nie vo finálovom turnaji. Dôležitým momentom bolo, že som si po kvalifikácii začal oveľa viac veriť a snažil som si najmä oddýchnuť pred finálovým kolom.

Poďme k veľkému finále, atraktívny priestor na západnej terase bratislavského hradu sľuboval veľkolepé vyvrcholenie slovenskej kvalifikácie o jedinú miestenku na slávny Alcatraz...

Už od rána som bol nezvyčajne nervózny, naposledy som bol hádam takto nervózny ako kadet pri mojich basketbalových začiatkoch. Na ostatné streetbally chodievam úplne bez nervov, ale toto bolo niečo iné, keďže aj moje očakávania boli veľké.

Čo považuješ za ten povestný rozhodujúci X faktor, ktorý ťa posunul v nabitej slovenskej konkurencii na najvyšší stupeň?

Myslím si, že kľúčovým momentom bolo to, že som sa po celý čas snažil hrať svoju hru a dodržiavať taktiku, od ktorej som neupustil ani pri ťažších fázach zápasov. Pozícia najlepšieho slovenského streetballistu ma predurčovala, že mám na to potrebné schopnosti a určite mi pomohli aj bohaté streetballové skúsenosti z domácich, aj medzinárodných turnajov. Za zlomový a zároveň najťažší duel považujem štvrťfinále proti talentovanému Markovi Ravaszovi. Chcel som sa dostať minimálne do boja o medaily a Marko bol veľmi zdatným protivníkom.  

Aký to bol pocit stať sa premiérovým víťazom slovenskej edície Red Bull Kings of The Rock?

Predovšetkým veľké zadosťučinenie za všetky tie roky hrania  a investovaného času, prostriedkov a aj zábavy. Boli to veľmi príjemné pocity, prítomnosť množstva médií a s tým súvisiacich interview mi dala možnosť užiť si tých svojich  povestných 5 minút slávy. Bonusom pre mňa bola aj prítomnosť mojej manželky Katky a nášho malého Jurka, ktorí ma celý čas podporujú a tolerujú mi moje každoročné streetballové výlety.

Vráťme sa aktuálne späť do reality, už tento víkend ťa čaká finálový turnaj v San Franciscu na legendárnom Alcatraze, s akými ambíciami tam odlietaš?

Hlavne prevláda veľký rešpekt, najmä americkí hráči tam budú na úplne inej úrovni s akou som sa doteraz stretol. Aj na základe videí z minulého roka tam bude množstvo kvalitných streetballistov typovo podobných môjmu štýlu, veľmi bude záležať na žrebe. Človek môže dostať najväčšieho favorita hneď v prvom kole a porúčať sa domov. S určitosťou viem, že tam nebudem najlepším hráčom, ale budem sa snažiť ísť od zápasu k zápasu a dostať sa čo najvyššie.  

Ako vyzerala tvoja príprava, zaradil si  do nej aj niečo špeciálne oproti minulým rokom?

Nič špeciálne som nezaraďoval, pripravujem sa klasicky ako na každú prvoligovú sezónu v drese MBK Karlovka. 

Mal si možnosť vidieť hru ostatných finalistov? Najmä video z US kvalifikácii budí značný rešpekt...

Videl som iba pár videí z minulého roka, najmä z finálového duelu. Ťažko sa to hodnotí takto na diaľku, minuloročný víťaz hral podobným fyzickým štýlom ako ja, na čo ho predurčovali aj jeho výškové a hmotnostné parametre, ale všetko sa rozhodne priamo na kurte. Ako som už spomenul, určite sa tam zíde streetballová kvalita a každý z finálovej 64-ky tam pôjde s nemalými ambíciami.

Si pripravený na špecifickú, trochu chladnejšiu klímu v San Franciscu?

Pravdupovediac až v posledných dňoch som si prezistil prostredníctvom môjho známeho žijúceho v San Franciscu aj tento dôležitý detail, keďže sa mi údaje z internetu trochu nepozdávali (smiech). Samotný turnaj sa bude hrať vo večerných hodinách a má trvať až do polnoci, takže určite si do batožiny pribalím aj niečo teplejšie.

Program v samotnom San Franciscu je asi poriadne nabitý,  čo ťa všetko okrem samotného turnaja čaká?

Podľa propozícii obdržaných od organizátorov ma až tak nabitý program nečaká. Po stredajšom prílete máme aj s ostatnými finalistami z Európy vo štvrtok voľno na aklimatizáciu. Väčšina amerických hráčov pricestuje v piatok, keď je naplánovaná registrácia a Slam Dunk Contest na bližšie nešpecifikovanom mieste. V sobotu nás o tretej poobede zavezie trajekt na Alcatraz, kde máme absolvovať prehliadku tohto slávneho väzenia a potom samotný turnaj. Odlet máme naplánovaný na pondelok a prílet vinou časových pásiem a prestupov až v utorok poobede do Prahy.

S čím by si bol po skončení turnaja spokojný?

Budem spokojný, ak zahrám kvalitne podľa svojich predstáv a budem mať pocit, že som odovzdal na turnaji všetko, čo vo mne je. Ak bude súper lepší, tak bohužiaľ, zoberiem to ako fakt. Ako som už spomenul, chcem ísť postupne od zápasu k zápasu a uvidíme, ako to vypáli. Tajným cieľom je postup medzi 16-tku najlepších alebo vyššie, s tým by som bol určite spokojný.

Ďakujem pekne za rozhovor a myslím, že celá slovenská streetballová komunita ti bude najbližšiu sobotu silno držať palce pri dobýjaní slávnej Skaly...

Ďakujem veľmi pekne za podporu a budem sa snažiť dosiahnuť čo najlepši výsledok.

Autor: Michal Fojcík, SSA

FOTOGALÉRIA