Ako ste sa dostali k basketbalu?

V šiestej triede na Základnej škole Jeremenkovej prišlo rozhodnutie vytvoriť školské športové stredisko. Bol som štvrtý najvyšší v triede a pamätám si, ako pri mne stál tréner a rozhodoval sa, či ma do tímu zoberie. Nakoniec ma zobral, a tak som sa dostal k basketbalu.

Mali ste chuť ísť hrať basketbal alebo ste nemali na výber?

Bolo to v roku 1986 a tam nebolo veľa možností čo robiť. Mohli ste robiť niečo na ulici alebo byť športovec. Keďže to bolo priamo na základnej škole, kam som chodil, tak to bolo super. Stali sme sa takou elitnou triedou športovcov a boli sme na to hrdí.

Hrávali ste aj súťažné zápasy alebo ste začali len tréningami?

Od prvého momentu, nevediac poriadne driblovať a strieľať, sme súťažili. Zastrešovala nás dnes už neexistujúca Iskra Matador.

Kde ste potom pokračovali vo svojej kariére?

V matadorke som hrával do mladšieho dorastu, ale potom som prešiel do Slávie SVŠT. Tam som v mužoch prestal súťažne hrávať. Šesť rokov som sa basketbalu nevenoval a potom som sa k nemu vrátil cez streetball. Začal som trénovať s bratislavským ŠKP, v tej sezóne, v ktorej sa dostali do extraligy, ale ja som vtedy odišiel pracovať na Ukrajinu. Aj tam som hrával basketbal v druhej lige v Kyjeve, kde som si však zranil chrbát a na Slovensku som sa podrobil operácii platničiek. V roku 2002 som sa prebojoval z druhej bratislavskej ligy až do tej prvej, kde doteraz hrávam za ŠKP Štart Bratislava.

Stíhate popri vašej práci hrávať aj zápasy?

- Už dlhodobo hrávam iba zápasy v nadstavbovej časti. Väčšinou sú to zápasy u súpera, tím len dopĺňam, keď sú zranenia alebo sú hráči chorí. Ja si svoju pozíciu uvedomujem a som vďačný tomu, že nejakými minútami môžem pomôcť tímu. Stále si o sebe myslím, že som celkom platný v obrane. Mám prehľad a viem, čo sa na ihrisku deje. Napriek tomu, že sa akokoľvek snažím, vek nezastavím. Mám veľa času a môžem si dovoliť trénovať osem- až deväťkrát do týždňa, ale aj tak to už na ihrisku neubehám.

V Bratislave hrávajú extraligu dva tímy. Máte cieľ byť tým tretím?

Do Bratislavy patria minimálne dva extraligové tímy. To, že je tam teraz Karlovka, je veľmi sympatické. V horizonte desiatich rokov by bolo dobré,  kebyže sa tam dostane aj tretí bratislavský tím, či už my alebo Petržalka. Sú určité strategické návrhy, ktoré sa týkajú posunu tímu, ale bolo by predčasné o nich hovoriť. Keďže je náročnejšie postaviť halu, ako ísť niekde, kde hala existuje, tak by zrejme v prípade postupu musel ďalší extraligový bratislavský tím riešiť, či ostať priamo v Bratislave alebo sa sťahovať niekde v regióne Bratislavského kraja.

Neplánujete rozvíjať aj mládež?

 Nevidím dôvod, prečo by sme ako ŠKP Štart mali otvárať mládež. Máme tu BSC, Inter a teraz aj Karlovku, ktorá sa stará o mládež. Necítime pretlak na existujúce štruktúry.

Chodievate sa niekedy pozrieť aj na basketbal?

Samozrejme, že chodievam, baví ma to, ale nedá sa povedať, že by som to nejak cielene vyhľadával. Nevýhoda je tá, že tu kvalitný basketbal neuvidíte a chodievať do Belehradu na Červenú Hviezdu proti Partizanu sa mi vždy nechce. Chcel by som však budúci rok pripraviť nejakú basketbalovú šou na Slovensku. Harlem Globetrotters mali 90. narodeniny, tak by som bol rád, keby sa mi ich podarilo pritiahnuť na Slovensko. Je to sympatické a hrozne zábavné. Taká exhibícia ako v basketbale sa nedá urobiť ani v hokeji, ani vo futbale.

Martin Toth-Vaňo

zdroj: slovakbasket.sk