Aj napriek nelichotivému konečnému výsledku však slovenskí hráči odohrali veľmi kvalitné zápasy a predviedli kolektívny a bojovný výkon. V štyroch zo šiestich zápasov to boli práve Slováci, ktorí boli ešte na začiatku tretej štvrtiny vo vedení a veľa im nechýbalo k tomu, aby si ho aj udržali a zápasy dotiahli do víťazných koncov. Žiaľ, ani raz sa im to nepodarilo, a tak, aj napriek ich bojovnému výkonu, nezvíťazili ani v jednom kvalifikačnom zápase. „Myslím, že naša hra mala postupom času svoju tvár a v Rumunsku a Švédsku sme predviedli dobrý basketbal. Hráči, ktorí tu sú, sa musia naučiť rozmýšľať! Musí sa kompletne zmeniť výchova mládeže a musia sa nájsť kvalitní tréneri, ktorí by ju vedeli vychovať. Videli sme Lotyšov, ktorí sú iný level. Je to basketbalová krajina, a tak aj rozmýšľajú! Basketbalovo. Nebolo to o tom, že sme si neudržali náskok, ale tie mužstvá boli kvalitnejšie, mali viac skúseností ako my a viac rozmýšľali,“ povedal náš srbský rozohrávač so slovenským pasom, Nenad Miloševič.

V prvom kvalifikačnom zápase hostili Slováci na domácej palubovke v Pezinku Rumunov. S nimi, po nevydarenej tretej štvrtine, nakoniec prehrali o 12 bodov, 69:81. V ich odvetnom zápase v Rumunsku už mali hru pod kontrolou trištvrte zápasu, no nakoniec ho nešťastne prehrali o štyri body. Favoritom našej skupiny boli Lotyši, ktorí neprehrali ani v jedinom ich zápase. Slováci s nimi najprv prehrali o dvadsať bodov a na domácej palubovke o 24 bodov, 65:89. Najtesnejším rozdielom slovenskí reprezentanti prehrali doma so Švédskom, a to o tri body. Práve vo Švédsku absolvovali aj ich posledný kvalifikačný zápas, ktorý prehrali o 15 bodov, aj keď po polčase ešte viedli o bod.

„Každý zápas bol iný a príčina našich prehier by bola na veľmi podrobnú analýzu. Ja si myslím, že po kvalifikácii by mala zasadnúť trénerská komisia, rozanalyzovať každý zápas a povedať, kto je za čo zodpovedný. Tak to aspoň funguje v normálnom basketbalovom svete, a kým to tak nebude aj tu, tak basketbal na Slovensku fungovať nebude. Sú tu dobrí slovenskí tréneri, ale aj zahraniční, ktorí na Slovensku bývajú, ako je napríklad František Rón a Oleg Meleščenko. Treba sa ich opýtať a určite poradia, ako nastaviť nejaký systém. Ak nie, treba doniesť odborníka zo zahraničia. V každom prípade, treba niečo robiť. Nie len sa skrývať a nevedieť, kto je za čo zodpovedný! Nie je to o tom, kto je zodpovedný za špinavú vodu, ale kto je zodpovedný za basketbalový výsledok. A ak majú novinári problém písať o basketbale, tak nech sa edukujú, ako každý človek, ktorý o niečom rozpráva a má byť zodpovedný za to, čo povie, a hlavne mať na to dôvod. Chýbalo nám veľa, aby sme boli úspešní, ale ja dúfam, že zodpovední ľudia v SBA budú robiť na tom, aby slovenskí hráči dostali tých najlepších trénerov, od mládeže, až po seniorov, aby sa zvýšila kvalita. Inak budeme o tomto písať aj o 20 rokov,“ hovorí Miloševič.

Lotyši, Rumuni, ale aj Švédi sú na inej úrovni ako my

S prehrami prichádzali aj negatívne ohlasy viacerých médií a fanúšikov a pre hráčov bolo čím ďalej, tým horšie sa motivovať pred ďalším zápasom. „My nie sme Španieli, aby sme mali potrebu sa motivovať. Nervozita určite bola. Nikto nebol rád, že sa prehrávalo. My sme do toho dávali 200%, no jednoducho to nestačilo. Situácia bola taká, že SBA nemala peniaze na to, aby sme mali dvojmesačnú prípravu. Rumuni, Švédi a Lotyši začínali už okolo 10. júna a odohrali 8 až 11 prípravných zápasov. My sme netrénovali ani 20 dní a odohrali sme šesť prípravných zápasov, a to dokonca každý v inom zložení. Na to všetko, aké sme mali problémy, a kto všetko sa zranil, sme posledné tri zápasy odohrali na úrovni toho, na čo sme mali, ale už bolo neskoro,“ hovorí Miloševič. Za konečného výsledku nula výhier a šesť prehier môžeme teda tohtoročnú kvalifikáciu považovať za neúspešnú. „A ako inak sa dá zhodnotiť, keď sme nepostúpili? Ja len dúfam, že sa zodpovední poučia a budú sa snažiť hráčov podporovať a volať im už počas sezóny. Snažiť sa im ukázať v čom sa majú zlepšiť a komunikovať aj s trénermi tímov, v ktorých hrajú. Taktiež by bolo dobré, keby sa liga pre polovicu tímov neskončila už v marci, pretože to je pre slovenský basketbal katastrofa. To je cesta k tomu, aby sme mali kvalitu aj kvantitu, pretože sa ukázalo, že sme potrebovali každý kus!“

Z našej skupiny nakoniec na Majstrovstvá Európy 2015 postúpili len Lotyši, aj napriek tomu, že Rumuni zvíťazili v štyroch zápasoch a v našej skupine sa umiestnili na druhej priečke. „Lotyši dlhodobo patria k top tímom v Európe! Čo sa týka Rumunov, tak tí majú štyri tímy, ktoré hrajú Eurochallenge a jeden, ktorý hrá Eurocup, ako Nymburk. Čudujete sa že postúpili? Ale o tom, že Švédi majú v Eurochallnge dva tímy, nepísal nikto. A my sme nad nimi, v okliesnenej zostave, skoro zvíťazili. Ale hlavne, že veľký odborník na basketbal písal, že máme zlú rozcvičku,“ zhodnotil Nešo.

Nenad Miloševič, ako prvý Srb v slovenskej basketbalovej reprezentácii

Tohtoročná kvalifikácia bola pre rozohrávača Interu Bratislava jeho prvá. „Bolo to fantastické. Hrať za reprezentáciu je úplne nová skúsenosť a niečo iné, ako hrať za klub. Je to veľmi náročné a bola to pre mňa česť, že som mohol stráviť leto s chalanmi z našej reprezentácie,“ hovorí o svojej premiére v slovenskom drese Nešo Miloševič. Ten tento rok získal slovenské občianstvo, a stal sa tak prvým Srbom hrajúcim za Slovensko, a takisto aj našim najstarším debutantom. „Pre mňa to bolo niečo ako splnený sen. Škoda toho, že po kvalifikácii niektorí špičkoví odborníci písali o tom, ako sa mal naturalizovať kvalitnejší hráč a podobne. Ja som za, a aj si uvedomujem, že nie som hviezda euroligového formátu. Ale nezabúdajte na to, že ja som po týždni strávenom v posteli s horúčkami a antibiotikami hral prvý zápas s Rumunmi bez tréningu a riskoval som zranenie. A rodení Slováci odmietli reprezentovať, lebo neboli pripravení alebo boli taktiež chorí. Keby som tu nebol, v takej situácii, aká bola toto leto, kto by hral v reprezentácii na jednotke? A aký by bol výsledok? Keď sa už píše o takých veciach, nech sa spýtajú, koľko stojí v mužskom, nie v ženskom, ale v mužskom basketbale, naturalizovať špičkového hráča na kvalifikáciu. Vidíte, že mám zmiešané pocity, ale nie z toho, že som hral, ale z toho, aké boli na to všetko reakcie. Namiesto toho, aby sa písalo o pozitívnych veciach alebo o tom, ako by sa mohli hráči zlepšiť, a čo treba spraviť pre to, aby mali slovenskí basketbalisti v tímoch väčšie úlohy, sa na Slovensku riešia nepodstatné veci. Ja som tu doma a dúfam, že niekto rozumný tomu pochopí a možno sa to tu začne meniť k dobru. Pozrite sa na Tona Gavela alebo na Maťa a Rada Rančíkovcov a spýtajte sa ich, koľko trénovali, a čo robili pre to, aby sa niekam dostali. Oni majú skúsenosti a rozumejú sa tomu. Najľahšie je vzdať sa, ale zostať dokonca a snažiť sa niečo zmeniť, to je to pravé.“

Lotyši, Rumuni, ale aj Švédi sú na inej úrovni ako my

S prehrami prichádzali aj negatívne ohlasy viacerých médií a fanúšikov a pre hráčov bolo čím ďalej, tým horšie sa motivovať pred ďalším zápasom. „My nie sme Španieli, aby sme mali potrebu sa motivovať. Nervozita určite bola. Nikto nebol rád, že sa prehrávalo. My sme do toho dávali 200%, no jednoducho to nestačilo. Situácia bola taká, že SBA nemala peniaze na to, aby sme mali dvojmesačnú prípravu. Rumuni, Švédi a Lotyši začínali už okolo 10. júna a odohrali 8 až 11 prípravných zápasov. My sme netrénovali ani 20 dní a odohrali sme šesť prípravných zápasov, a to dokonca každý v inom zložení. Na to všetko, aké sme mali problémy, a kto všetko sa zranil, sme posledné tri zápasy odohrali na úrovni toho, na čo sme mali, ale už bolo neskoro,“ hovorí Miloševič. Za konečného výsledku nula výhier a šesť prehier môžeme teda tohtoročnú kvalifikáciu považovať za neúspešnú. „A ako inak sa dá zhodnotiť, keď sme nepostúpili? Ja len dúfam, že sa zodpovední poučia a budú sa snažiť hráčov podporovať a volať im už počas sezóny. Snažiť sa im ukázať v čom sa majú zlepšiť a komunikovať aj s trénermi tímov, v ktorých hrajú. Taktiež by bolo dobré, keby sa liga pre polovicu tímov neskončila už v marci, pretože to je pre slovenský basketbal katastrofa. To je cesta k tomu, aby sme mali kvalitu aj kvantitu, pretože sa ukázalo, že sme potrebovali každý kus!“

Z našej skupiny nakoniec na Majstrovstvá Európy 2015 postúpili len Lotyši, aj napriek tomu, že Rumuni zvíťazili v štyroch zápasoch a v našej skupine sa umiestnili na druhej priečke. „Lotyši dlhodobo patria k top tímom v Európe! Čo sa týka Rumunov, tak tí majú štyri tímy, ktoré hrajú Eurochallenge a jeden, ktorý hrá Eurocup, ako Nymburk. Čudujete sa že postúpili? Ale o tom, že Švédi majú v Eurochallnge dva tímy, nepísal nikto. A my sme nad nimi, v okliesnenej zostave, skoro zvíťazili. Ale hlavne, že veľký odborník na basketbal písal, že máme zlú rozcvičku,“ zhodnotil Nešo.

Nenad Miloševič, ako prvý Srb v slovenskej basketbalovej reprezentácii

Tohtoročná kvalifikácia bola pre rozohrávača Interu Bratislava jeho prvá. „Bolo to fantastické. Hrať za reprezentáciu je úplne nová skúsenosť a niečo iné, ako hrať za klub. Je to veľmi náročné a bola to pre mňa česť, že som mohol stráviť leto s chalanmi z našej reprezentácie,“ hovorí o svojej premiére v slovenskom drese Nešo Miloševič. Ten tento rok získal slovenské občianstvo, a stal sa tak prvým Srbom hrajúcim za Slovensko, a takisto aj našim najstarším debutantom. „Pre mňa to bolo niečo ako splnený sen. Škoda toho, že po kvalifikácii niektorí špičkoví odborníci písali o tom, ako sa mal naturalizovať kvalitnejší hráč a podobne. Ja som za, a aj si uvedomujem, že nie som hviezda euroligového formátu. Ale nezabúdajte na to, že ja som po týždni strávenom v posteli s horúčkami a antibiotikami hral prvý zápas s Rumunmi bez tréningu a riskoval som zranenie. A rodení Slováci odmietli reprezentovať, lebo neboli pripravení alebo boli taktiež chorí. Keby som tu nebol, v takej situácii, aká bola toto leto, kto by hral v reprezentácii na jednotke? A aký by bol výsledok? Keď sa už píše o takých veciach, nech sa spýtajú, koľko stojí v mužskom, nie v ženskom, ale v mužskom basketbale, naturalizovať špičkového hráča na kvalifikáciu. Vidíte, že mám zmiešané pocity, ale nie z toho, že som hral, ale z toho, aké boli na to všetko reakcie. Namiesto toho, aby sa písalo o pozitívnych veciach alebo o tom, ako by sa mohli hráči zlepšiť, a čo treba spraviť pre to, aby mali slovenskí basketbalisti v tímoch väčšie úlohy, sa na Slovensku riešia nepodstatné veci. Ja som tu doma a dúfam, že niekto rozumný tomu pochopí a možno sa to tu začne meniť k dobru. Pozrite sa na Tona Gavela alebo na Maťa a Rada Rančíkovcov a spýtajte sa ich, koľko trénovali, a čo robili pre to, aby sa niekam dostali. Oni majú skúsenosti a rozumejú sa tomu. Najľahšie je vzdať sa, ale zostať dokonca a snažiť sa niečo zmeniť, to je to pravé.“

autor: Karolína Kučerová