Pivotka a kapitánka tímu - Lucia Krč-Turbová

Ako kapitánka som na svoj tím hrdá. Odohrali sme kvalitný a vydarený  turnaj. Pohár za druhé miesto je ocenením pre celý tím Piešťanských  Čajok a rovnako našich perfektných fanúšikov. Aj Banská Bystrica s mladými hráčkami ukázala, že potenciál má, veď nakoniec porazila aj extraligovú Petržalku.  Boj s Ružomberkom sme vyhrali zaslúžene, pracovali sme v obrane tvrdo, dôsledne a rozumne. Inkasovali sme 37 bodov a to hovorí za všetko. Ukázali sme rozhodne väčšiu iskru a túžbu po finále.  No treba to brať s pokorou a netreba sa tým uspokojiť, keďže v  play-off bude s najväčšou pravdepodobnosťou naším protivníkom opäť vicemajster  z Ružomberka. Play-off je totiž úplne nová a atmosfericky odlišná súťaž. Vo finále sme boli Košiciam veľmi dôstojným súperom. Som rada, že postupom času sa z nás hráčok vytráca prílišný rešpekt pred Košicami. No našim prianím ostáva, aby tento komplex začali strácať všetci účastníci hry.

 V sobotu štartujeme štvrťfinálové boje proti Cassovii.  My sa pripravíme hráčsky, vy sa pripravte fanúšikovsky. Vidíme sa v sobotu 22. februára o 18.00 už tradične v NAŠEJ hale.

Pivotka Mária Felixová

Zápas proti Banskej Bytrici bol to pre nás takzvaný rozbehový zápas. Jednak kvôli tomu, že sa hral v netradičnú hodinu (doobeda o 11:00), ale aj preto, že sme nastúpili proti behavým mladým dievčatám, ktoré hrali veľmi sympatický basketbal. V tomto zápase sme si skúšali nové systémy, ktoré budeme chcieť využívať v playoffových zápasoch. Možno aj to bol dôvod pomerne vysokého počtu inkasovaných bodov.

Na zápas s Ružomberkom sme sa silno koncentrovali, pretože s veľkou pravdepodobnosťou to bude náš semifinálový súper v extralige. Od prvej minúty sme súperkám dali pocítiť, kto sa bude po 40.minútach tešiť z víťazstva. Poháňané piešťanskými fanúšikmi sme podali krásny tímový výkon. Najdôležitejšie bolo, že sme ružomberčankám dovolili nastrielať do nášho koša iba 37 bodov.

Nabudené po sobotnom víťazstve sme sa na finálový zápas veľmi tešili. Veď vyzvať Košice vo finále SP sa okrem Ružomberka hádam ešte nikdy nikomu nepodarilo. Aj napriek tomu, že sme zápas nevyhrali, určite sme košičankám nedali nič zadarmo. Veď vyše 20 minút sme mali hernú prevahu a zápas sa rozhodol prakticky až v posledných minútach stretnutia. Diváci mohli vidieť pekný kolektívny výkon a aj my hráčky stále viac zisťujeme, kadiaľ vedie cesta za úspechmi.  

Výkonný riaditeľ Piešťanských Čajok - Miloš Drgoň

Pravdupovediac, s naším družstvom som počas turnaja až toľko nebol. Keďže som bol organizátorom Slovenského Pohára, celé tri dni som pendloval medzi Bratislavou a Pezinkom. V semifinálovom stretnutí proti Ružomberku mali naše dievčatá väčšiu chuť vyhrať. Akoby chceli divákom ukázať, že druhé miesto v extralige po základnej časti nebolo náhodou. Byť vo finále 35 minút vyrovnaným súperom Košiciam, to čakal asi málokto. Najzaujímavejšie však pre mňa boli hlášky ľudí z mužského basketbalu. ,,Keď hrajú dievčatá s nasadením, dá sa na to dívať.“ a tým určite nemysleli len krásu našich basketbalistiek. Po finále zložil nášmu tímu poklonu aj nejlepší rozhodca minulého roku, pán Gabara. Nechal sa počuť, že taký progres za necelé dve sezóny sú priam zázrakom.

Športový komentátor - Pavel Procner

Klobúk dole pred Čajkami, patrí im môj obdiv. Tak súdržný, tímový a srdciarsky výkon som v ženskom basketbale ešte nevidel. Aj keď musím byť pri komentovaní nestranný a odosobnený, tie dievčatá si ma svojim herným prejavom, ale aj komplexne sympatickým vzhľadom, už v prvej minúte finálového zápasu kúpili a od prvej minúty som sa stal ich fanúšikom. Samozrejme mimo televíznej obrazovky. Výkon, ktorý včera Čajky vo finále SP predviedli, má pre mňa cenu absolútnej pohárovej trofeje.