Aj vy ste pod vplyvom okolia boli nútení nasadiť si nejakú „masku“?

Šok, senzácia, prekvapenie! Takéto titulky sa objavili po zápase Tysona Furyho, po víťazstve nad jedenásť rokov nezdolaným šampiónom Vladimírom Kličkom. Pred zápasom sa médiá a experti predháňali vo vyhláseniach, ako profík Kličko zdemoluje a vylieči svojim oceľovým kladivom ďalšieho veľkohubého vyzývateľa. Tyson Fury bol dovtedy vďaka mediálnemu vyobrazeniu len „írsky cigán, tárajko, showman, Batman,“ či inými prívlastkami častovaný a podceňovaný súper. Realita? Nezdolateľný Kličko prehral, skončila jedna dlhá víťazná séria a v mediách sa opäť roztočil kolotoč vyhlásení v zmysle: „bolo načase, že skončil“. Experti sa osmelili a začali vyťahovať jeho nudný box, slabých súperov a iné „presvedčivé“ argumenty. No, je to svet veľkých peňazí, showbiznisu a preto, niet sa čomu čudovať!

Pri čítaní takýchto článkov, pozeraní televíznych prenosov, či počúvaní komentárov, nielen z tohto boxerského sveta, ale aj zo sveta futbalu, basketbalu, tenisu, či pri „saganománii“, sa stále pýtam: „ Prečo my ľudia robíme hneď urýchlené závery, posudzujeme, odsudzujeme a škatuľkujeme ľudí, trénerov, či športovcov na základe strohých, či neoverených informácii“?

Hneď na to mi prišiel pod ruky tento citát: „Náš subjektívny pohľad na človeka vychádza z toho, čo sme o ňom počuli, čo sme videli, čo o ňom možno napísali v novinách. Ale aký človek v skutočnosti je, to vie len on sám a každé naše hodnotenie je tisíckrát skreslené tým, aký sme my sami.“ Jaroslav Dušek

Aký je váš názor a vaša skúsenosť s vytváraním vlastných predstáv, či domnienok o človeku, ktorého poznáte len z videnia, či médií? Aj vy sa rýchlo uchyľujete k posudzovaniu človeka na základe jeho verbálneho prejavu, či prečítania si článku v novinách?

Ako som už viac krát písal, často nepoznáme samých seba, ale toho druhého – suseda, kolegu, vlastné deti, hráčov, myslíme si, že poznáme skvele a na základe tohto mýtu, potom aj konáme. Ak si uvedomíme, že náš názor na toho, či onoho je veľmi skreslený na základe cudzích názorov a našich nastavených filtrov, možno potom prijmeme skutočnosť, že sa môžeme aj mýliť, hoci veľakrát už je neskoro a povedané sa nedá vziať späť a slová už u dotyčného, ale aj vo vás pracujú, ako ten najprudší jed. Každý človek, športovec, či tréner navonok prezradí len to, čo prezradiť chce. Je ako ľadovec, keď nad hladinou vidíme len jeho malú časť, ktorá je odhalená v podobe jeho správania, ale zanedbateľná oproti tej, ktorú schováva pod hladinou, vo svojom vnútri. Tam sú ukryté naše skutočné ľudské hodnoty, ako je vlastné vnímanie vecí a situácii, vnútorná motivácia, cítenie, povaha, či poznanie, ktoré rozhodujú o tom aký naozaj sme.

CELÝ ČLÁNOK TU