Táto webová stránka používa cookies na poskytovanie služieb a meranie anonymnej návštevnosti. Ďalšie informácie
Táto správa sa vám pravdepodobne zobrazuje, lebo používate starú verziu prehliadača Internet Explorer. Použite prosím verziu 9 a vyššie. Prípadne iný prehliadač (Firefox, Chrome, Opera). Ďakujeme za pochopenie.

Predstavujeme : KRUNOSLAV KRAJNOVIČ – „DO BASKETBALU DÁVAM CELÉHO SEBA.“

Kruno je rodákom zo Slavonského Brodu. Krátku hráčsku kariéru pomerne skoro vymenil za trénerský chlebíček a vo svojej slovenskej premiére v sezónne 2005/2006 získal titul, Slovenský pohár a ocenenie najlepšieho trénera roka. Určite ho môžeme považovať za jednu z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu. Za 6 rokov bol trénerom družstiev Lučenca, Spišskej Novej Vsi, Komárna a Žiliny. Napriek veľkej kontroverzite, ktorá Kruna sprevádzala, môžeme s určitosťou povedať, že patrí k veľkým basketbalovým odborníkom a navždy sa zapísal do dejín slovenského basketbalu.


1. Ako sa máš a čo vlastne momentálne robíš?

Mám sa celkom dobre. Zdravie poslúcha, a to je dôležité. Som doma v Slavonskom Brode,
kde pracujem ako asistent v materskom klube, ktorý hrá najvyššiu chorvátsku súťaž. K tomu
ešte trénujem juniorské družstvo."

2. Ako by si sa opísal, kto je vlastne Kruno Krajnovič ?

Hmm... to je ťažká otázka. To, aký som v súkromí by viac asi mohli povedať ľudia, čo ma
dobre poznajú. Čo sa týka profesionálneho hľadiska, tak som človek, ktorý miluje to, čo
robí a dávam do toho celého seba. Som ambiciózny, pedantný, tvrdý, ale spravodlivý. Som
otvorený aj kompromisom, ale iba s tými, ktorí sú pracovití a chcú dobre nie len pre seba."

3. Napriek odchodu zo Slovenska sleduješ ešte Slovenskú extraligu?

Samozrejme, že sledujem. Žil som na Slovensku 6 rokov, a tak ľahko človek nezabudne na
ligu, v ktorej som viedol 4 družstvá a dosiahol úspechy. Niektoré zápasy som sledoval cez
internet a informujem sa aj od kamarátov, čo mám na Slovensku. Keď vezmem do úvahy
veľmi zlú finančnú situáciu vo svete, ktorá sa samozrejme odráža aj v basketbale, tak si
myslím, že Slovenská extraliga má celkom slušnú úroveň. Ľudia stále chodia na basketbal
a baví ich to."

4. Aký vidíš najväčší rozdiel medzi Slovenskou extraligou a Chorvátskou A1?

Rozdielov je viac. V slovenskej súťaži nie je tak limitovaný počet cudzincov. Podľa mňa
práve to zvýšilo úroveň slovenského basketbalu. V Chorvátskej A1 môžete mať na súpiske
iba dvoch cudzincov, ale iba jeden môže byť na ihrisku. Preto kluby v Chorvátsku veľmi
nenakupujú cudzincov a súťaž hrajú domáci. V lige sú len traja cudzinci. Američan Ross
(Jolly) a Slovinci Zadnik (Zadar) a Koštomaj (Brod, Svjetlost, Slavonski Brod). Ďalším
rozdielom je, že v A1 musí byť 40 minút na ihrisku hráč do 19 rokov. Z môjho pohľadu to však
nie je dobré, lebo títo hráči potom nemajú žiadnu motiváciu snažiť sa viac, lebo majú istotu,
že aj tak budú hrať. Výsledkom toho je vypadnutie reprezentácie Chorvátska U20 z A-divízie
do B-divízie, čo je priam katastrofa. V kluboch ich slabé stránky zakrývajú starší hráči, a tým
pádom stratia zodpovednosť. Keď prídu do reprezentácie, kde by mali byť lídrami, ukáže
sa, že tú úlohu nezvládajú. Ja som toho názoru, že mladému hráčovi netreba nič darovať.
On sám musí bojovať o každú minútu na ihrisku. Toto pravidlo na Slovensku nie je, čo je
podľa mňa veľkým šťastím, lebo práca s mládežou je v Chorvátsku na vyššej úrovni, takže

následky by mohli byť horšie ako u nás. Na Slovensku je však dostatočné množstvo talentov.
Za 6 rokov som videl veľa talentovaných hráčov ako Závodný, Baťka, Baldovský, Hoferica,
Grznár, Marchyn a ďalší. Veľa z nich som mal možnosť aj trénovať. Pre mňa však boli zápasy
na Slovensku hlavne o divákoch, ktorí chodili na zápasy vo veľkých počtoch v porovnaní
s A1. V Chorvátsku začnú chodiť až vtedy, keď sa liga rozdelí na ligu o majstra (k súťaži sa
pripojí Cedevita, Zagreb, Cibona) a o udržanie v lige. Diváci začnú viac chodiť, až keď sa
hrá o majstra. Tím, v ktorom pôsobím stále bojuje o postup do ligy o majstra."

5. Ktorý moment považuješ vo svojej trénerskej kariére za najvzácnejší?

Mám ich viac, ale na prvom mieste je jednoznačne získanie titulu s Lučencom. K tomu
pridávam zisk Slovenského pohára s Lučencom a ocenenie „Tréner roka", a to všetko v mojej
prvej sezóne. Za veľkú česť som považoval aj vybranie do All Stars zvlášť preto, že o tom
rozhodovali diváci. Ďalej je to určite záchrana Žiliny v najvyššej súťaži a dva semifinálové
zápasy Lučenca a Spišskej Novej Vsi. Okrem týchto okamihov si ako človek cením, že som na
Slovensku stretol dobrých ľudí, ktorých môžem považovať za kamarátov."

6. Čo si myslíš o účinkovaní slovenských družstiev v českej Mattoni lige?

Môj postoj k tomu je určite pozitívny. Myslím si však, že do českej ligy by mali ísť dve (ak sa
rozšíri liga 4) najlepšie družstvá. Tento rok sa to ukázalo najmä v tíme Interu. Má veľmi veľa
mladých hráčov a ich hranie v kvalitnej lige je skôr kontraproduktívne. Tím začal konečne
vyhrávať až po doplnení skúsenejšími hráčmi. Pozitívne však vnímam pôsobenie trénera
Ďuriša. Od Levíc som očakával, že určite budú bez problém patriť medzi 8 najlepších. Hranie
dvoch súťaží súčasne sa však určite negatívne podpísalo na ich výsledkoch. Teraz však
sledujem, že sa im darí, tak im to veľmi prajem."

7. Na záver sa mi nedá neopýtať sa. Ak by prišla zaujímavá ponuka, vrátil by si sa ešte
na Slovensko ?

Určite by som sa tomu nebránil. Som mladý tréner a stále môžem veľa ponúknuť."

Pridaj sa k fanúšikom na facebooku a dostávaj vždy horúce správy priamo spod košov!!!

Rubrika: Slovensko

10 prejsť na diskusiu