Ostatné zápasy budú málo atraktívne, divácky nezaujímavé a akosi nikto nespomenul nič pozitívne. Trochu ma tieto „zaručené informácie“ zneistili, ako mentálneho trénera vyviedli z konceptu pozitívneho „nazerania na veci, ako sú zvyšovanie výkonu, motivácia slabších, viera vo vlastné sily, schopnosť trvalého zvyšovania sebavedomia, mentálna húževnatosť verzus profesorská hra víťazov. Po pár kolách všetko naznačovalo a viedlo k tomu, že žiadne prekvapenia nebudú, celé štartové pole sa rýchlo rozdelilo na „silných a slabých“ a po každom kole sme len očakávali, kto a koľko komu naloží, aby archivári a zberatelia negatívnych rekordov mohli zaznamenávať priepastné bodové rozdiely…

A začul som aj také hlasy, že keď je tá kríza, tak najlepšie by bolo navrhnúť SBA, aby sa tímy na začiatku dohodli a „bez boja“ by si rozdelili medaile, urobila by sa „záverečná žúrka“ a ušetrilo by sa kopec peňazí, ktoré by sa mohli investovať napríklad do mládeže. Myslím, že stačilo neželanej fikcie, však?

Ako sa hovorí: človek mieni, Pán Boh mení a ja dodávam, je fajn, že súťaživosť, ambicióznosť, či zdravá športová drzosť ešte nevymreli a preto všetci zainteresovaní sa môžu každé kolo pozerať aj na náš ženský basketbal s očakávaniami väčších, či menších prekvapení…

Hoci sme sa trochu načakali, ale 7. kolo nebolo skúpe na prekvapenia a hneď zarezonovali dve:

BK Petržalka – ŽBK Poprad 71:75 a Piešťanské Čajky-MBK Ružomberok 70:54. Víťazom srdečne blahoželám a pre porazených mám jeden postreh…

Na jednej strane výhra spojená s radosťou, eufóriou, novou motiváciou, či finančným prilepšením, na strane druhej prehra spojená s negatívnymi emóciami, nervozitou, smútkom, či finančnými sankciami. Určite pre popradské dievčatá je táto výhra vonku, konečne určitou satisfakciou za nevydarený štart do sezóny, mnohé prebdené noci, kedy po ťažkých prehrách sa veľmi ťažko zaspáva a je určite aj novou výzvou k poctivému tréningu a do ďalšej náročnej práce.

Asi ešte väčším prekvapením, hoci menej príjemným sa skončil zápas pre Ružomberské basketbalistky, ktoré podľahli Piešťanským Čajkám. Viem, že cesta z Piešťan bola asi mĺkva, neveselá, pre hráčky a realizačný tím, ale… Jedným dychom chcem podotknúť,/prosím neberte to v zlom/ že je fajn, že takéto výsledky prichádzajú. Je fajn, že aj slabšie tímy si trúfajú na silnejšie. O tom šport, ako basketbal je, že sa hľadajú nové výzvy, nové motivácie, ako poraziť toho silnejšieho a ako silnejší, by sa mal mať stále na pozore. Potom takáto súťaž bude divácky príťažlivá, vyrovnanejšia, atraktívnejšia, bude na ňu chodiť viac fanúšikov aj počas základnej časti, nielen na finálové zápasy.

Viem, že z pozície nezainteresovaného pozorovateľa je všetko v poriadku, na prehry sa tentokrát dívame z pozície „všestranného prospechu celej súťaže“. Horšie to už je s tým top favoritom, ktorého sa to bytostne týka a ktorý takto nečakane zakopne…

Ponúknem svoju tohto týždňovú skúsenosť z veľmi zaujímavého seminára, ktorý pojednával o športovej komunikácii a vytváraní mentálnych vzorcov v čase víťazstiev, ale hlavne v čase, keď sa nedarí. Tam sme dostali úlohu hľadať vzájomné protiklady k slovám ako VÝHRA,POCHVALA,KOMUNIKÁCIA, RADOSŤ, MOTIVÁCIA…Stále nás to ťahalo k tomu typicky nášmu ľudskému, dvojpolárnemu, či duálnemu videniu sveta, ktorý je v nás zafixovaný od rodičov, učiteľov, trénerov, skrátka „životom skúsených dospelákov“…že ak niečo je dobré, opozitom musí byť to zlé, VÝHRA – PREHRA, POCHVALA – KRITIKA. A práve toto striktné delenie nás núti prežívať a vidieť svet čierno – biely, dobrý alebo zlý, spájaný s pozitívnymi či negatívnymi emóciami. Preto ponúkam iné videnie. Ak máme na jednej strane napríklad VÝHRU a druhú stranu nazvime nie PREHROU, ale SKÚSENOSŤOU, zrazu sa veci majú ináč. Začíname sa na to pozerať z iného uhla pohľadu a nelomcujú nami také negatívne emócie, ako sú nervozita, stres, či frustrácia. Berieme to, ako novú skúsenosť, od ktorej sa dá odraziť, vieme ju porovnať s emóciami, sprevádzajúcimi výhru a je na nás, ako s tým naložíme do budúcna. Radšej budeme hrať tak, aby víťazné emócie prevládali. Preto SKÚSENOSŤ je inšpiratívna a môže nás posunúť oveľa, oveľa ďalej…

Preto vďaka za 7. kolo a novú SKÚSENOSŤ – INŠPIRÁCIU…, verím, že aj „Pišta Svitek a jeho baby“ k tejto „čerstvej skúsenosti“ tak pristúpia a aj oni, či už v domácej extralige, alebo európskom pohári budú zápasy s papierovo silnejšími súpermi vďaka tejto skúsenosti „robiť atraktívnejšími, či prekvapujúcejšími“. Držím Vám palce!

Miro Mackulín,

mentálny tréner, športový kouč