Často sa moje sedenia s trénermi, ale aj samotnými hráčmi končia diskusiou o tomto „druhu športovcov“, ktorý vyvoláva časté polemiky. Pri otázke, ako by definovali problémového hráča, dostávam skladačku rôznych definícií. Najčastejšia je otázka disciplíny, prehreškov, nevhodného správania, ktoré narušujú pokoj a kľud kabíny. Tu môžeme zaradiť problémy hlavne z hľadiska životosprávy /alkohol, fajčenie, diskotéky, v horšom prípade drogy či hazard/. Potom je to tzv. herná nedisciplinovanosť, ktorá trénerovi berie vietor z plachiet z hľadiska taktiky. A často omieľaná téma problémových hráčov, je tzv. „vzťahová disharmónia“, ktorá prerastá do foriem „namyslenosti, „mačovstva“- neadekvátneho sebavedomia, drobenia kolektívu na skupinky, či egocentrizmu“.

Naopak, hráčsky uhol pohľadu smerom k „výstrelkom“ je taký, že okrem tréningu, ktorý im zaberá prakticky všetok čas, mladí hráči prichádzajú do veku, kedy si uvedomujú, že život nie je len šport a prináša aj iné vône, či chute a tak chcú ochutnať aj tieto plody života v podobe alkoholu, sexu, rýchlej jazdy, či omamnej drogy, alebo slobodného vyjadrenia svojich názorov, ktoré nekorešpondujú so „spoločenským bontónom“.

Ak sa opýtam trénerov, akých hráčov preferujú, tak jednoznačná odpoveď je: „musia byť poslušní, aby sa vedeli správať na verejnosti, boli disciplinovaní, robili to, čo sa od nich očakáva, aby boli celý čas koncentrovaní, zodpovední, no skrátka, aby nás počúvali a robili to, čo chceme!!!

Ozaj túžime mať takýchto „poslušných“ hráčov? Bolo by to pre ich vývoj a život prospešné, aby hráči sa plne podriaďovali našim predstavám o „poslušnom hráčovi“? Často pozorujem mnohých rodičov, učiteľov, trénerov, ako pristupujú k výchove mladých hráčov. Mám pocit, že im vedome, alebo aj nevedome berú vietor z plachiet a bránia našim „mladým“ v rozlete, pod pláštikom starostlivosti a bezpečia.

Ale pozor, často je to tzv. „opičia láska“, ktorá ich vedome „odvádza“ z ich Cesty. Všetky možné zápletky, či problémy za naše deti, či hráčov chceme riešiť podľa našich „prežitých predstáv a skúsenosti“. Treba si uvedomiť, že toto je ich život, ich cesta a ich prekážky, ktorými si musia prejsť. Ak ich nevyriešia sami a teraz, potom si na ne prekážky počkajú a možno to bude v najmenej vhodný okamih nielen pre nich samých, ale pre nás všetkých. V športovom prostredí z mojich skúseností vyplýva jedna zaujímavá vec, že často tí najlepší, najtalentovanejší hráči, ktorých môžeme nazvať aj „rozdieloví“, sú práve aj tí najviac „problémoví“!!!

Určite by ste mi vedeli aj vy tréneri z rukáva vysypať veľa príhod s takými to hráčmi, ktorí „zhrešili“ pred zápasom a na druhý deň hrali ako „malí bohovia“, ktorí rozhodli zápas. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že hranica medzi problémovým hráčom a futbalovým géniom je veľmi, ale veľmi tenká! Čo vás napadne ako prvé pri menách Maradona? Cantona? Benzema? Gascoigne? Že sú, či boli futbaloví géniovia, však?!

Poďme sa pozrieť na niektorých z nich, ktorí boli milovaní pre svoje nesporné futbalové umenie a zároveň zatracovaní pre výstrelky mimo ihriska. Spomínate na skvelého anglického futbalistu Paula Gascoigna? Asi nezačal piť až po skončení kariéry, však? Erik Cantona geniálny futbalista, sa preslávil kopom do diváka „ala kung-fu panda“, keď nezniesol emočný tlak na svoju osobu, čo ho stálo stratu lesku jeho žiarivej hviezdy. Diego Maradona jeden z najlepších futbalistov všetkých čias, sa s drogami a hazardom asi zahrával už počas svojej aktívnej a fenomenálnej kariéry a jeho gól „vraj božou rukou“, bolo asi to najmenej problémové?! A čo Karim Benzema, má toho na rováši viac, sex s neplnoletou dievčinou?, naposledy zapletený do vydierania svojho reprekolegu! O finančno-daňových peripetiách Neymara, sa tiež popísalo veľa. Myslím, že tento zoznam futbalových géniov a zároveň problémových hráčov by bol asi veľmi dlhý a vlastne, „kto sme bez viny, chýb a prúserov“?

Ak sa na tieto prešľapy, prehrešky, zakopnutia, zlyhania, pády, vlastné góly, budeme pozerať len z hľadiska „negativity a pochybenia“, tak spadneme na samé dno sebaúcty a spoločenského uznania a vykúpením budú len tresty, zákazy a ďalšie reštrikčné opatrenia, ktoré z hľadiska krátkodobého a výchovného môžu mať určitý efekt, ale… nevyriešia problém!

Táak, ako na týchto rebelov, aby pochopili, že im chceme pomôcť? Ak žiadate nejaký zaručený recept, ktorý z rebela spraví baránka, tak to vás asi nepoteším, ale ponúknem svoje videnie, riešenia a možné zdroje problémov. Podľa mňa univerzálny recept/typu, vykonaj raz, vykonaj dva…/ neexistuje. Prečo? Jednoducho preto, že „problém“ každého hráča sa vytvoril postupne na základe rôznej príčiny, možno pod vplyvom ambícii rodiča, možno pod vplyvom kamarátov, možno pod vplyvom strachu, možno pod vplyvom neadekvátneho tlaku a vedenia trénera, po opakovaných chybách, ktoré neboli rozumne vysvetlené, možno pod vplyvom veľkého talentu a uspokojenia, možno pod vplyvom „neadekvátnej autority“ trénera, rodiča, učiteľa. Tých príčin je veľa a toľko, koľko je tzv. problémových hráčov. A nezanedbateľný fenomén je tu čas. Príčina môže vzniknúť v útlom veku, ale problém sa môže „prevaliť“, až keď hráč prechádza z mládežníckeho športu k „dospelákom“, po nejakom spúšťači v krízovej situácii. /strata trénerskej dôvery, chyba v zápase, kríza vo vzťahu s partnerkou, rodičmi, zlá známka v škole, strata motivácie, či preťaženosť…/

KOMPLET ČLÁNOK TU 

AUTOR: Miro Mackulín

mentálny tréner, kouč

basketportal.tv