Nie som novinár ani kritik, no som funkcionár handlovského MBK a pokladám si za povinnosť reagovať v mene klubu na situáciu, ktorá vznikla v piatok počas prvého štvrťfinálového zápasu Iskra Svit- MBK Handlová. Handlovský Baník je klub s bohatou históriou, ktorý od nepamäti robí dobré meno československému a v posledných rokoch aj slovenskému basketbalu. Veľmi si vážime všetkých svojich partnerov, súperov, hráčov, fanúšikov a každého, kto v súvislosti s handlovským basketbalom vykonáva záslužnú prácu.

Všetky extraligové kluby, funkcionári, sponzori, hráči, rozhodcovia a v prvom rade široká basketbalová verejnosť sa od októbra tešia na tento moment. Na deň, kedy odštartuje najzaujímavejšia a najočakávanejšia časť súťaže a v ktorej si výsledkom nemôže byť istý  žiaden tím. Každému je určite jasné, že píšem o vyraďovacej časti Play-Off, ktorá odštartovala v uplynulý piatok. Pred štvrťfinálovými bojmi sa tímy na poslednú chvíľu posilňujú, tréneri kombinujú a analyzujú svojich súperov, hráči sa aj napriek zraneniam pýtajú na ihrisko, každý chce odovzdať maximum a pretaviť celoročnú tvrdú drinu do medailového úspechu. Nehovorím ale iba o hráčoch, ale aj tréneri, funkcionári, realizačné tímy a v neposlednom rade fanúšikovia, odpočítavajú dni, hodiny, minúty a sekundy, ktoré ich delia od vytúžených ambícií.

Všetky tieto krásne a emotívne chvíle žiaľ môžu zmariť ľudia, ktorí nezodpovedne pristupujú k svojej funkcií. Ľudia, ktorí si nevážia prácu iných a ľudia, ktorí dokážu tak bezcitne ublížiť a jediným momentom obrať basketbalových zanietencov o splnené túžby a sny. Áno, reč je o mužoch v šedom, ktorých ego je ďaleko vyššie, ako boli egá osobností, akými sú bez pochýb páni Koller a Sudek. Rozhodcovia, ktorí vo svojej úspešnej a bohatej kariére, najmä vďaka obrovskému citu pre basketbal, privoňali nie len k domácej súťaži, ale reprezentovali Slovensko na Majstrovstvách sveta, či Európy. Aj niekoľko rokov po ukončení ich aktívnej kariéry si na nich všetci veľmi dobre pamätáme a radi na tieto veľké mená spomíname. Ego, pocit neohrozenia a arogancia  niektorých  súčasných  rozhodcov sa stali témami mnohých vojen, z ktorých vyšili víťazne práve oni. Vojen, po ktorých sa mnoho funkcionárov a sponzorov pýtalo, či  má význam investovať svoje peniaze do slovenského basketbalu.

Ako sa páni rozhodcovia pripravujú na najdôležitejšiu časť súťaže? Ako oni analyzujú svoje chyby, ktorými odplašili množstvo sponzorov už v priebehu základnej časti? Ako oni pristupujú k jednotlivým zápasom a tímom?  Všade sa môžeme dočítať, kto bude hrať finále, kto je favorit a kto postúpi. Nikde sa ale nepíše aké dôležité je pristupovať ku  každému súperovi rovnako, pretože tu už môže poraziť každý každého a Play-Off  je presne o tom.

Chcem zaujať stanovisko k udalosti, ktorá nemá so športom nič spoločné, no ktorej svedkami sme žiaľ v uplynulý piatok boli. Udalosť, ktorá jednému tímu obrovskú energiu dodala a druhému práve naopak zobrala. Nechcem a ani nebudem spochybňovať vystúpenia hráčov Svitu, ktorí podávali počas sezóny štandartne výborné výkony a aj v piatok hrali pred domácim publikom fantastický basketbal. Ani hráči, ani funkcionári domáceho klubu, si nezaslúžia byť s týmto mojím vyjadrením o hrubom ovplyvnení výsledku v žiadnej súvislosti spájaní a chcem aby vedeli, že si ich vážime nielen ako súperov, ale aj ako priateľov.

Prebieha piata minúta predĺženia zápasu Iskra Svit – MBK Handlová. Zápas má úplne všetko, čo si môže divák želať. Je dramatický, bojovný, vyrovnaný a z oboch strán férový. To ale iba do chvíle, kým jeho taktovku neprevezmú traja arbitri v šedých dresoch. Osemnásť sekúnd pred koncom duelu, sa po strele handlovského rozohrávača Veličkoviča ozvala píšťalka tretieho rozhodcu Tomáša Doušeka. Odpískal útočný faul cloniacemu Vojtekovi, no to až po momente, keď lopta opustila ruku handlovského rozohrávača. Vystrelená lopta smerovala do koša. Video jasne potvrdzuje moje slová. Druhý rozhodca zápasu Lamoš gestikuluje, že kôš za tri body platí a prvý rozhodca Zubák sa zahrá na mŕtveho chrobáka a iba sleduje, ako jeho mladší a podstatne menej skúsený kolega Doušek zasadzuje handlovským basketbalistom K.O. a kôš neuznáva.

Pýtam sa, ako sa na takéto ťažké zápasy pripravil rozhodca Doušek? Akým právom sa rozhodol ovplyvniť zápas zo svojej pozície tretieho rozhodcu? Akým právom sa rozhodol negovať tvrdú drinu 44-och minút a 42-och sekúnd jedného z tímov? Ten zápas si za bojovnosť zaslúžili zvíťaziť oba tými, no opäť sa raz potvrdilo, že hlavnými hrdinami skvelého basketbalového predstavenia neboli hráči, ale boli to rozhodcovia, ktorých by na palubovke nemalo byť vidieť a ktorí by v žiadnom prípade nemali na seba nijako upozorňovať. Pýtam sa, prečo hlavný rozhodca Zubák (s mnohými ťažkými zápasmi na svojom konte a to dokonca aj na medzinárodnej úrovni), neopravil zlý a v tomto prípade zrejme aj kľúčový verdikt zápasu, keď stál len pár metrov od danej situácie? Z akého dôvodu sú potom rozhodcovia delegovaní do pozícií prvý, druhý a tretí, keď hlavný z tejto trojice nedokáže zastať svoje miesto a zobrať zodpovednosť do vlastných rúk?

Aké zadosťučinenie pre nás plynie z toho, že pán Zubák nám v sobotu na lavičke pred začiatkom odvetného štvrťfinálového duelu povie, že kôš mal platiť? Je veľmi zarážajúce a až smiešne, keď rozhodcovia bezprostredne po zápase utečú ako zbabelí školáčikovia do útrob športovej haly v sprievode ochranky a schovávajú sa tam až do odchodu posledného hráča poškodeného tímu. Nevedia sa problému postaviť zoči-voči a priamo si obhájiť svoj verdikt?

Komisár zápasu Stanislav Suja iba smutne skonštatoval, že on nevie a nemôže nič urobiť. Jeho protirečenie, že kôš za tri body, ktorý by pár sekúnd pred koncom dostal Handlovčanov do vedenia mal platiť, napriek tomu ale rozhodcovia neovplyvnili zápas, je svojím spôsobom pravdivé. Verdikt rozhodcov neovplyvnil len tento zápas, ale celú sériu. Ďalší dôkaz totálnej arogancie a neprofesionality od bývalého dlhoročného rozhodcu. Opäť sa natíska otázka, či je prítomnosť komisára v zápasoch potrebná, keď tam iba sedí a pozoruje, ako rozhodcovia ničia basketbal na Slovensku.

Šéf rozhodcov, pán Dušan Hricišin na moje telefonáty bezprostredne po piatkovom zápase nereagoval a spojiť sa mi s ním podarilo až v nasledujúci deň. A ani on nesklamal a podľa môjho očakávania zaujal stanovisko hodné totálneho alibistu. Na miesto ospravedlnenia sa za zlyhanie svojho podriadeného, ktorý hrubou chybou a zákerným rozhodnutím neuznal regulárny kôš, nebol schopný sa k danej situácií vyjadriť. Medzi rečou sa zmienil, že asi dva razy zhliadol videozáznam, po ktorom usúdil, že rozhodca odpískal útočný faul správne, no príliš neskoro. Na oficiálne potvrdenie svojho názoru, potrebuje ale stanovisko národného školiteľa, ktorým je momentálne odcestovaný Petr Sudek. Teda až on po návrate na Slovensko povie pánovi Hricišinovi, aký má mať k tejto veci „vlastný názor“.

Vážený pán Sudek, vôbec Vám nezávidím funkciu národného školiteľa. Je smutné, že páni rozhodcovia si vôbec neuvedomujú dôležitosť svojich rozhodnutí a ani to, akú dôležitú úlohu zohrávajú v celom kolotoči zápasov. Sú platení z kasy nízkorozpočtových klubov a mali by si uvedomiť, že trpezlivosť klubov je už na hranici únosnosti. Mali by znášať následky svojich verdiktov. Nevedia si ani len predstaviť, aký následok môže mať jeden takýto zlý verdikt. Pre nich sa stretnutie zaznením záverečného klaksónu končí, ale my musíme po ich „vystrájaniach“ dávať dokopy dvanásť chlapov, ktorí nechali na ihrisku úplne všetko a ktorí cítia obrovskú krivdu. Verte, nie je to vôbec jednoduchá záležitosť. Hlavne ak ich musíte namotivovať do ďalších vystúpení. Hodiť všetko za hlavu a tváriť sa, že sa nič nestalo je priam nemožné. O to náročnejšie je to v prípade, ak majú nastúpiť už po 24-och hodinách na palubovke toho istého súpera. Ale aj napriek tomu sa ideme o postup pobiť a stále veríme, že sa prebojujeme medzi najlepšie štyri celky aktuálneho extraligového ročníka.

PS: Donekonečna sa naši rozhodcovia nemôžu opierať o vetu, ktorá sa pre nich stala nepísaným zákonom a ktorá znie: „Sme iba ľudia, aj my môžeme urobiť chybu.“

S pozdravom športový riaditeľ MBK, Ing. Ivan Kartáč

Korekcia a publikácia: Pavel Procner

V spolupráci s Petrom Jaškom Vám prinášame aj fotogalériu zo zápasu .

FOTOGALÉRIA