Prievidzský odchovanec Vladimír Brodziansky patrí medzi najväčšie talenty slovenského mužského basketbalu. Už tri roky zlepšuje svoje schopnosti v zahraničných súťažiach. Rok pôsobil v Španielsku a posledné dve sezóny hráva v USA.

Momentálne pôsobí v TCU Horned Frogs a študuje na univerzite v Texase. Brodziansky v rozhovore pre SBA priblížil svoje pôsobenie v Amerike, ale i to, čo zo Slovenska mu za veľkou mlákou najviac chýba.  

Ako s odstupom času hodnotíte sezónu 2013/14, ktorú ste strávili v Kanárskej basketbalovej akadémii?

Hodnotím ju veľmi pozitívne. Bol to ťažký rok, ale v mojej basketbalovej kariére mi veľmi pomohol. Zlepšil som svoju hru, no čo bolo najdôležitejšie, otvorili sa mi dvere do USA. Som vďačný za túto príležitosť.

Bolo náročné po prechode do Španielska zvyknúť si na nové prostredie?

Na rozdiel od iných hráčov, ktorí tam odišli už ako pätnásť či šestnásťročný, som tam išiel vo svojich devätnástich, takže to nebolo až tak zlé. Najťažší bol prvý mesiac, kým som si zvykol najmä na jazyk a stravu. Bolo nás tam však viacero Čechoslovákov, čo mi dosť pomohlo.

Po roku prišiel váš odchod za veľkú mláku...

Dostať sa tam bolo mojím cieľom už predtým, než som zamieril do Kanárskej basketbalovej akadémie. USA som si vybral kvôli basketbalovému systému, ktorý v Európe nie je. Najväčšou výhodou je to, že môžete študovať a hrať popri tom basketbal na najvyššej úrovni.

Darí sa vám skĺbiť študijné a basketbalové povinnosti?

Študujem športovú psychológiu. Školu mám tento semester každý deň od 9-tej do 13-tej. Po škole nasleduje obed a tréning, ktorý nám väčšinou začína o tretej popoludní. Tréning trvá väčšinou dve a pol hodiny a trikrát do týždňa po ňom nasleduje ešte hodina v posilňovni. Po tréningoch a večeri sa pripravujem na ďalší deň v škole. Je to dosť náročné, najmä počas sezóny, keď sa dva- či trikrát do týždňa hrá zápas. Keď hráme zápas vonku, cestujeme naň deň vopred, takže zo školy dosť vymeškávame, čo sa potom ťažko dobieha. Ale máme tu skvelý systém. Učitelia sú nápomocní a k dispozícii máme aj tútorov, ktorí nám pomáhajú so školou.

Svoj prvý rok v USA ste hrávali za Pratt Community College. Ako hodnotíte toto svoje pôsobenie?

Keďže to bol môj prvý rok v Amerike, nevedel som, čo môžem očakávať. Bol som však veľmi spokojný. Svojmu trénerovi z Pratt vďačím za to, že som sa mohol posunúť do NCAA.

Prečo došlo k vášmu presunu do TCU Horned Frogs, reprezentujúceho univerzitu v Texase?

K môjmu presunu došlo, lebo Pratt Community College je len dvojročná škola, plus som dostal ponuku od TCU, hrajúceho pod hlavičkou NCAA, v konferencii Big 12.

Čo hovoríte na túto sezónu a vaše výkony v nej?

Táto sezóna nedopadla pre náš tím tak, ako sme si predstavovali. Prehrali sme veľa tesných zápasov, ale sme mladý tím. V kádri sme mali len jedného staršieho basketbalistu. Pre mňa osobne to bola prvá sezóna v tejto divízii, hrával som v priemere nad dvadsať minút na zápas, takže som nabral veľa skúseností.

Ako tím zareagoval na skutočnosť, že bol prednedávnom odvolaný váš doterajší tréner?

Momentálne sme bez kouča a čakáme na to, kto sa stane novým trénerom. Atmosféra v tíme je dobrá, sme súdržní.

Na akej úrovni je súťaž a zázemie klubu TCU Horned Frogs?

Úroveň ligy je veľmi vysoká. Veľa hráčov z nej každoročne odchádza do NBA. Všetko okolo klubu je na najvyššej úrovni. Je až neuveriteľné, aké podmienky a starostlivosť tu máme. Každý náš zápas je vysielaný v celoštátnej televízii.

TCU Horned Frogs pôsobí pod záštitou kresťanskej univerzity v Texase. Súvisia s tým nejaké kresťanské princípy, ktoré ako študenti musíte dodržiavať?

Nemáme žiadne špeciálne pravidlá. Počas štúdia však musíme v jednom semestri absolvovať prednášky o náboženstve, ktoré si môže každý z nás vybrať ľubovoľne.

Čo možno povedať k vášmu životu v Amerike?

Som tu spokojný. Ľudia sú veľmi milí a priateľskí. V USA sú bezpochyby najlepšie podmienky na basketbal.

Chýba vám v USA niečo zo Slovenska?

Samozrejme, najviac rodina, priatelia a jedlo.

Sledujete dianie v slovenskom basketbale?

Pravidelne sledujem vývoj slovenskej extraligy. Dúfam, že sa Prievidzi podarí vyhrať titul.

Myslíte si, že po tom, čo sa zmenil tréner, dostanete príležitosť v seniorskej slovenskej reprezentácii?

Všetko záleží na trénerovom rozhodnutí. Ja budem preto robiť všetko, čo je v mojich silách.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Chcem doštudovať školu a venovať sa ďalej profesionálne basketbalu. Iste, rád by som sa dostal až do NBA, ale je predo mnou ešte mnoho práce.

Michal Bakoš

slovakbasket.sk