Ako sa zrodila tvoja spolupráca s družstvom Bystrických Púm? Sledovala si ich už pred touto sezónou, alebo to bola pre teba nová skúsenosť s novým kolektívom?

kolegom v práci je basketbalový rozhodca Tomáš Doušek. Často sa o športe rozprávame, keďže sa obaja s ním často stretávame. Vie o mojej činnosti a tak sa o nej zmienil aj trénerovi Michálikovi. Slovo dalo slovo, stretli sme sa a dohodli na spolupráci. Priznám sa, že podrobne som dovtedy Pumy nesledovala, ale keďže mám oproti v kancelárii basketbalového rozhodcu, o ich účinkovaní a úspechoch napríklad v juniorských súťažiach som vedela. Snažím sa sledovať každý šport, ktorý sa deje v meste.

Otázka mentálneho tréningu je v našich končinách stále v plienkach. Aj keď sa postupom času stále viac a viac dostáva do povedomia, mnoho športovcov a trénerov absolútne netuší akú silu má. Ako by sa malo pristupovať k tejto oblasti rozvoja športovca?

Úplne rovnako ako k fyzickému tréningu. Mentálny tréning by mal byť automatickou súčasťou tréningu športovca. Niekomu naň stačí 10 minút denne, iný potrebuje viac. Každopádne by mal byť športovec od malička vedený k tomu, že okrem svalnatého tela potrebuje k dobrému výkonu aj správne nastavenie mysle. Ale zase nie tak ako si poniektorí myslia, že stačí nastaviť hlavu. Bez poctivého fyzického tréningu nás mentálny tréning nepoženie k výšinám. No bez správneho nastavenia hlavy sa tam tiež nedostaneme.

 Poslanie nás trénerov je vychovávať športovcov a modelovať osobnosti ľudí do budúceho života. Za tie roky čo sa o to snažím, som pochopil jednu vec. Tak ako sa ja snažím učiť a dávať hráčkam niečo do života, tak aj ony ovplyvňujú a učia mňa. Je to vzájomný proces a je zaujímavé sa nad tým zamyslieť. Čo dala práca s Pumami tebe? Posunuli ťa hráčky dopredu a dali ti nové impulzy do tvojej ďalšej práce?

Samozrejme, presne tak ako hovoríš. Ľudia, ktorí spolupracujú sa aj vzájomne ovplyvňujú. Spolupráca s Pumami mi dovolila spoznať nových zanietených ľudí. Odhaliť zblízka iný druh športu. Keďže moja práca mentálneho trénera je ešte v začiatkoch, veľmi ma posúva každá jedna aktivita, ktorú s dievčatami robíme. Som vďačná za túto príležitosť.

V čom vidíš ty, ako mentálna trénerka, hlavné nedostatky slovenských športovcov v mentálnej pripravenosti? Sú mentálne pripravení na dosahovanie vrcholových výkonov a úspechov?

Slovenskí športovci sú vedení viac k negatívnemu ako pozitívnemu mysleniu. Nevšímajú si, čo všetko dobré urobili počas zápasu, ale riešia jednu hlúpu chybičku, ktorá sa im stala. Do tej sa zamotajú svojimi myšlienkami a už nie sú schopní pokračovať v dobrom výkone. Nie sú vedení k dôvere vo svoje schopnosti. Ale to už som popísala vyššie, z čoho to pramení. Taktiež sme majstrami v hľadaní dôvodov, prečo sa niečo nedá. Lenže ten, kto chce byť výnimočný, hľadá spôsoby a nie dôvody. Keď si pozriete najlepších športovcov sveta, väčšinou robili omnoho viac vo svojom športe ako ich kolegovia.... A nemusel to byť práve fyzický tréning, ale napríklad basketbalisti všade chodia driblujúc, futbalisti majú stále loptu na nohe.... Takéto činnosti sa im potom stanú automatické a nemusia nad nimi v zápase rozmýšľať a to im dáva priestor riešiť iné situácie.

Ďakujem ti pekne za skvelý rozhovor. Za všetkých v tíme môžem povedať, že sme šťastní, že si sa stala súčasťou našej „Pumáckej rodiny“. Chcela by si na záver niečo odkázať všetkým Pumám od mladších mini až po extraligu?

Každý, kto robí svoj šport s láskou a vášňou môže dosiahnuť až na vrchol. Len sa pre to musí rozhodnúť a ísť za tým. Je úplne jedno z akej krajiny je a aké má podmienky.