Autor: BASKET.sk/ Tomáš Prokop

Áno, je pravda, že sa stále hráme len na svojom piesočku. Lige chýba tím, ktorý by hrával pravidelne európske poháre. Hráčom zas medzinárodná konfrontácia. Výber, ktorý bojoval pod trénerom Milanom Černickým, nebudeme haniť, ale všetci dobre vieme, že išlo skôr o nábor ako výber. Reprezentačný dres si obliekli aj basketbalisti, ktorí by sa pri všetkej úcte za normálnych okolností medzi najlepších nedostali.

Roky, ak nie desaťročia, sa hovorí o budovaní tímu. Už zbabraná kvalifikácia 2012 mala byť štartom do novej éry. Jedno víťazstvo a deväť prehier mali pomôcť nabrať skúsenosti pre mladý tím. Minulý rok sa pod trénerom Miroslavom Grznárom zdalo, že to malo zmysel. Mladý ambiciózny tím sa nezľakol doma Maďarov či Bielorusov a bojoval dokonca o prvé miesto v skupine. Vo fanúšikoch tak zanechal po rokoch pozitívne spomienky. Pritom zostava hrala bez Antona Gavela.

Netaktický zásah pri výmene trénera

Pravdou je, že muži mali akú takú prípravu, ale aj tá bola krátka. Po sezóne, ktorá sa skončila pred mesiacmi, nebol priestor na návrat kondície. Na druhej strane je to výkričník aj pre hráčov, že ak chcú bojovať na medzinárodnej úrovni, musia sa pripravovať dôslednejšie a dlhšie.

Už začiatok prípravy narušil veľký zásah do tímu, keď Miroslava Grznára doslova pár hodín pred prvým kempom odvolali a nahradili ho trénerom Černickým. Kompetentní boli nedôslední aj pri vyberaní hráčov. Reprezentačná nominácia sa mala robiť skôr. Je síce pekné opäť raz hovoriť, že hráči nabrali skúsenosti do ďalšej kvalifikácie. Keď sa celkovo pozrieme na zostavu, medzinárodné kritériá splnilo len zopár z hráčov, ostatní musia ešte na sebe veľa pracovať.

Faktom zostáva, že väčšia šanca na úspešnú kvalifikáciu a možno aj prípadný postup tu možno dlho nebude. Opäť sme skončili poslední a opäť nám klesne koeficient. Na to netreba zabúdať. Hrateľná skupina nás bude ešte mrzieť. Zoberme si len fakt ako skončili Maďari, ktorých sme vlani doma zdolali a teraz v príprave sme vyhrali jeden zápas na ich palubovke. Do poslednej minúty mali šancu na postup a nakoniec im ušiel EuroBasket len o dva body. V konkurencii silnejších Čechov a Gruzíncov! Naša skupina bola slabšia s priemernými Rumunmi a Švédmi, ktorí prestavovali tím. To, že to boli zdolateľní súperi, ukázali zápasy aj v tejto zostave, ktorej chýbalo k ideálu desať hráčov. Je síce pravda, že nomináciu ovplyvnili zranenia Richarda Grznára, neskôr Olivera Tota, Michala Baťku či iných. Ale keby sa použilo trošku diplomacie, umu a chcenia, tak by boli v zostave okrem Gavela aj Dušan Pandula, aspoň jeden z dvojice Boris Bojanovský – Michal Čekovský či jeden z bratov Rančíkovcov. Obaja sa zotavujú po zraneniach, ale v niektorom z domácich zápasov by možno pri normálnych podmienkach pomohli. 

Ďalším faktom je naturalizovaný hráč. Nenad Miloševič si zaslúži rešpekt za to, že chcel reprezentovať. V kvalifikácii patril k našim najlepším hráčom. Keď však bolo v hre slovo postup, mohli sme naturalizovať kvalitnejšieho basketbalistu. Slovenský pas je atraktívny a možností mohlo byť viac. Ukázalo sa to pri Kristi Toliverovej, ktorá sa vypracovala na líderku a pomohla Slovenkám na ME. Podobne to mohlo byť aj u mužov. Na Slovensku existuje viacero odborníkov, ktorí by v tejto veci mohli pomôcť: či už Daniel Jendrichovský, Julián Beťko, Stevan Tot prípadne Ľubomír Urban. Využiť by sa dali aj znalosti Američana Petra Lisickeho, ktorý v minulosti reprezentoval Slovensko.

To by však muselo fungovať aj myslenie viac ako týždeň dopredu. Takto to skončilo najhoršie ako mohlo a fanúšikovia majú opäť o niečo trpkejšiu chuť na jazyku. Navyše, asociácia akoby zabudla na to najdôležitejšie. Financie zo štátneho rozpočtu sú priamo závislé od výsledkov reprezentácií a nie sympatií k jednotlivým športom. Potom časť toho, ktorá sa podarila ženám získať, sa pri spriemerovaní výsledkov mužských tímov stratí v nenávratne.

Gavela mali riešiť skôr!

Téma Gavel sa stala tou, ktorú nikto nechcel riešiť. Zákon je zákon, ale na druhej strane to oäť raz poukázalo na neschopnosť vedenia SBA, ktoré naopak pri reštrukturalizácii asociácie ukázalo dostatok schopností, kontaktov, silu argumentov a lobbingu.

Občianstvo Gavela, ktorý chce reprezentovať, sa malo riešiť minimálne od septembra 2013 a nie od augusta 2014, kedy už bolo jasné, že kvalifikáciu nestihne. Malo sa tak stať len z úcty k nášmu najlepšiemu hráčovi, ktorého si za hranicami vážia tradične viac ako my doma. SBA napokon vymyslela situáciu s Gavelom, ktorý bol v pozícii akéhosi asistenta trénera. Dokonca nastúpil v príprave, ale práve to len potvrdzuje pekne povedané maslo na hlave čelných predstaviteľov asociácie. Odchovanec Svitu totiž ukázal veľké srdce a túžbu pomôcť Slovensku, napriek macošskému prístupu našej krajiny. 

SBA sa čuduje, že fanúšikovia na ňu neustále nadávajú. Čo však majú robiť? Nechceme zhadzovať všetky problémy na jednu osobu, ale všetko končí a začína u človeka, ktorý asociáciu vedie. Nielenže svojím arogantným správaním vrhá na basketbal ešte väčší tieň, ale všetko to zdôrazňuje vyhláseniami. Už minulý rok rozprával, že jeho najväčšia agenda sú majstrovstvá sveta do sedemnásť rokov dievčat. Ako to dopadlo, všetci vieme. Okolo seba vie len vrhať vyhrážkami koho pozná a čo on všetko dokáže spraviť. Najlepšie by bolo, keby už konečne dokázal pomôcť basketbalu. O tom, že SBA by mala riadiť osobnosť sa baviť ani nemusíme. Manažment sa môže hrdiť postupom basketbalistiek na majstrovstvá Európy, ale nebyť vedenia Good Angels Košice a ľudí okolo nášho najlepšieho tímu, tak by ťažko vytvoril podmienky pri ktorých basketbalistky uspeli.

Autor: BASKET.sk/ Tomáš Prokop